k6.sk - literárny server

Do očí sa mi nahrnuli slzy od smiechu. Aj Marek sa smial. Potiahol si z cigarety a pozrel sa na mňa. Vedela som, že čaká na moje vyjadrenie. ,,To je vtip večera.”, povedala som. ,,Ako sa voláš?”, opýtala som sa neznámeho dievčaťa, ktoré si prisadlo k nášmu stolu. ,,Laura.” Pekne meno, pomyslela som si. Vyzerala, že už má nad 18 rokov. Tvár mala celkom peknú. A v očiach jej svietil optimizmus. Zrejme preto, že ešte stále sníva. Nemala som chuť ničiť jej predstavy o Amerike. Tie krásne sny, že každý kto tam pôjde sa raz stane slávnym a bohatým a hlavne bude šťastný po celý zbytok života. Chytila som do ruky papiere na ktorých bol vytlačený náš scenár. Titulná strana: Sekundy života a minúty spomínania, written by: Marek a Ja. Zapálila som ich nad horiacou sviečkou, ktorá nám mala navodiť romantickú atmosféru. ,,Čo to robíš?”, skríkol Marek. ,,Ničím” ,,Prečo?”, opýtal sa ma. Nepozrela som sa na neho, ale na Lauru. ,,Nie každému sa plnia sny v Amerike, aj toto robí Amerika. Ničí tvoje sny a produkuje nešťastie” Marek sa postavil na odchod k baru a dodal: ,,Nešťastie plné mizérie, ktoré vznikne po zobudení sa do reality.”

Laura nevedela čo má na to povedať. Len mlčky sedela a rozmýšľala. Posunula som k nej jeden z mnohých pohárov naplnených zlatou tequilou, ktoré zapĺňali skoro celý stolík.
,,Daj si!”. Žiadna reakcia. Zamávala som jej mojou dlaňou pred očami. ,,Hej, zobuď sa!” Laura sa strhla. Pozrela sa na pohár a na mňa. ,,Pi už konečne!”, okríkla som ju. Laura zdvihla pohár a vypila tequilu ”na ex”. Schmatla ďalší pohár, potom ďalší a vypila všetky okrem dvoch. Bez pomaranču, bez škorice. ,,Ešteže si mi niečo nechala.”, ironicky som poznamenala. Obzrela som sa či Marek neprichádza, ale stál pri bare a s niekým sa rozprával. ,,Počuj Laura, ale ďakujeme ti za prejav tvojej podpory. Inak v tej Amerike sa niektorým sny splnia, ale nie všetkým. S tým musíš rátať.” Laura si niečo zahundrala popod nos. Nerozumela som jej. Asi sme ju práve teraz zobudili do tej reality, pomyslela som si, a teraz je z toho v šoku.

Dopila som tie dve tequily a zajedla som ich veľkým kúskom šťavnatého pomaranča. Závidím jej, závidím Laure i všetkým ostatným, ktorí majú ešte svoje sny, ktorým v očiach svieti nádej. Aj ja chcem mať ružové okuliare pred očami. Keby som vedela, kde sa dajú kúpiť, tak si ich kúpim. Mohli by byť drahé, kvôli ním by som si kľudne zobrala pôžičku. Ak by mi zaručili, že vďaka ním sa zmení môj pohľad na svet: Na svet plný krásnych ľudí s dobrou dušou, ktorí žijú v láske a harmónii so všetkými navzájom a túto planétu Zem neničia, ale práve naopak, ju chránia.
Keď prídem domov, vygooglujem si: obchod ružové okuliare. Možno že ich nájdem, však ako sa hovorí: na nete je všetko.