k6.sk - literárny server

Pes knučí. Je smutný. Nudí sa. Chce lásku. Chce pohladkať.

Žid, ktorý sedí pri mne, je zarastený sivými chlpmi. Je asi nasratý. Na mňa. Lebo si mýlim písmenká. Na klávesnici. Musím sa sústrediť. Aby nebol nasratý. Chcem aby bol mojím priateľom, ktorému nevadí, že sa občas pomýlim.

Škriabem si čelo. Neviem ako ďalej. Rozmýšľam. O tom, čo napísať. Tomu židovi. Aby mal radosť. Väčšiu ako ja, keď to píšem.

Na balkóne je to iné. Tam sme spolu traja. Ja, on a sused. Pijeme pivo. Fajčíme. Rozhovor plynie. Prirodzene. Nie tak strnulo, ako som začal písať.

Chcem dievča, ktoré by bolo ako ja. Chcem dievča, ktoré poznám zo školy. Milé. Dobrosrdečné. Ktoré študuje herectvo. Všade. V škole. Za školou. V krčme. Doma. Na ulici. V elektičke. I keď je sama pred zrkadlom. Chcem dievča, ktoré by bolo ako ja.

Pes kňučí. Žiada si kúsok lásky. Mám ho prekričať?

Čaj je studený. Ako psí ňufák. Vychladol mi v pohári. Na stole. Medzi vecami, ktoré mi pripomínajú toho psa. A kúsok lásky. A tepla.

Smrť je zlá. Rýchla. Pomalá. Hnusná. Pes knučí. Je smutný. Nudí sa. Chce lásku. Chce pohladkať.