tvár za sebou
autor:: Matúš Ulický
rubrika:: poezia
krájam cestu medzi
šedou a spomienkami
stiahnuté žalúzie
dotvárajú ticho
hlboko pod povrchom
sú dni a sú dni
krásne bez označenia
moja pokrčená zarastená
tvár za sebou
v minúte ktorá
zabíja pocity
v káve bez kofeínu
vo víne bez pravdy
v tráve bez otázok
na konci začiatku
vývoj neskončil
zrnká prachu
v živote ktorý
má aj líc
je jasný, priehladný
na krátku dobu
pontóny plávajúce
na nebi nevidíš
šedou a spomienkami
stiahnuté žalúzie
dotvárajú ticho
hlboko pod povrchom
sú dni a sú dni
krásne bez označenia
moja pokrčená zarastená
tvár za sebou
v minúte ktorá
zabíja pocity
v káve bez kofeínu
vo víne bez pravdy
v tráve bez otázok
na konci začiatku
vývoj neskončil
zrnká prachu
v živote ktorý
má aj líc
je jasný, priehladný
na krátku dobu
pontóny plávajúce
na nebi nevidíš
napísanísané:: 1.2.2008
prečítalo:: 1128 ludí