po nábreží až za obzor

autor:: Matúš Ulický

rubrika:: poviedky

si smiešny ako obloha nad tvojim poetickým nebom. problémy... to sú veci ktoré vás držia svojim sposobom pri živote.nejde ani tak o čakanie ako o výsledok. Z princípu už viem že žitie ako ho chápem je mojim osobným luxusom. Síce píšem dvoma prstami...ale dopovedat slová a vety je problém. v tom sa nelíšime od ostatného obecenstva...ako v tej divadelnej hre, s vylúčením verejnosti. smeješ sa. nemáš prečo. som rovnaký svojou podstatou ale taký istý. nevedomky kážem kacírsky pravdu. si moja, viem to. nechceš byť moja... aj to viem. je veľa sposobov ako destabilizovať tú moju esenciu života. ten kto tu vládbe nieje osoba, nieje prítomnosť. to čo vidím vidíš aj ty. a preto je to celé len o tebe...vidím ťa v mojich snoch, v každodennosti, v konci dní. na ktorých stojíme obaja vyrovnaný s objavom letných dní padajúcich za obzor nevedomia...tvoje dotyky sú tam niekde. a len rieka na nábreží vie opísať to čo naozaj cítime.

napísanísané:: 25.1.2008

prečítalo:: 1074 ludí