Pohľady

autor:: Luciak

rubrika:: poezia

Poznáš to?
Ľudia blúdia...
Chodíš pomedzi nich, vrážaš do tvárí bez výrazu
Keď tu zrazu...

Zachytíš ten jedinečný pohľad
Smutnokrásne hlboké oči
To poznanie, čo sa v nich zračí...

Priezračné, jasné, úprimné

Do široka otvorené v údive sveta, v zázraku slnka a mágii noci,
nechápavé nad zlom a dojaté v bolesti

Užialené, smutné, no s maličkou jagavou kvapkou nádeje
Trblieta sa ako kvapka rosy, ako striebristá hviezda

Si sám...
Si sama...

Keď zachytíš v dave tie oči, pochopíš:
"Aha, ďalší z rodu od hrdých koní s jediným rohom"

Zbadá Ťa...
usmejete sa na seba,
v očiach pochopenie bolestného poznania, smútok s radosťou, absolútne nekonečno

Tíško, len akoby pre seba zašepkáš:
"Priateľu, zbohom..."

napísanísané:: 1.10.2004

prečítalo:: 1354 ludí