Sekcia háčkovania a paličkovania

autor:: zuzana

rubrika:: poviedky

Bolo to nejak takto:
Jej gynekológ bol zároveň starý rodinný priateľ, preto pred odchodom zo svojho bytu na ulicu a odtiaľ do jeho ordinácie naplnila papierovú krabicu sladkosťami, ktoré upiekla jej mama pri príležitosti dvadsiateho piateho decembra.
Povedal: "Ďakujem, to ste nemuseli."
Spýtal sa, ako sa má jej rodina. Odpovedala.
Vybrala z krabice medovník a zjedla ho, aby si skrátila na čakanie na ďalšiu vetu.
V ďalšej vete mu povedala, že už päťdesiat dva dní nekrvácala z vagíny. Pozrel sa na jej pohlavné orgány a potom odobral krv zo žily v jej lakťovej jamke a v malej sklenej fľaške ju poslal do laboratória.

Tam jej povedali, že v jej maternici sa usadila jej pohlavná bunka spojená s pohlavnou bunkou niekoho iného, delí sa a začína tak vytvárať telo ďalšieho človeka.
("Ste tehotná.", povedali.)

Rozlúčila sa a šla do galantérie, aby si kúpila háčik a spravila si ním potrat.

V obchode ona sedela za pultom a čítala časopis. Keď vstúpila, povedala:
"Dobrý deň."
"Dobrý deň", povedala ona.
Opäť musela chvíľu počkať, kým niečo povie. Rozmýšľala pomalšie, než obyčajne (v jej mysli bolo niečo syrupovité). Ktovie, či preto, že v jej maternici sa takou rýchlosťou množili bunky. Chvíľu bolo ticho, tak si hľadeli do očí.
"Čím vám poslúžim?" povedala ona.
Povedala, že chce háčik a ona ukázala na police v sekcii háčkovania a poličkovania.
"To je sekcia háčkovania a paličkovania", povedala, "vidíte tie nápisy? To som písala ja, včera."
"Vidím.", povedala, "sekcia háčkovania a paličkovania."
Potom ešte povedala: "Je to pekné."

Prešla do sekcie háčkovania a paličkovania, ale nič neurobila. Čudovala sa, lebo naozaj rozmýšľala oveľa pomalšie než obyčajne. Po chvíli povedala:
"Poradíte mi, prosím? V háčikoch sa nevyznám."
Ona povedala:
"Pravdaže."
Vyšla spoza pultu a prešla do sekcie háčkovania a paličkovania.

"Akú veľkosť potrebujete?"
"Nejaký väčší. Viete, som tehotná. Chcem háčik, ktorým si budem môcť roztiahnuť krčok maternice, zachytiť bunky, ktoré sa tam množia a začínajú formovať telo nejakého človeka a vybrať ich von z môjho tela."
"Aha, potrat."
"Som rada, že mi rozumiete. Tak sa tomu hovorí?"
"Áno, alebo niekedy aj interrupcia. Pozrite si o tom niečo na nete, ak chcete."
"Potrat?"
"Potrat, áno... takže by som odporúčala nejaký z týchto väčších. Tak sedmičku, sedem-a-polku... a z materiálov najlepšie oceľ."
"Oceľ? Čo tak niečo lacnejšie?"
"No, to je na vás. Ale ak chcete niečo poriadne... Viete, ja to stále hovorím, na kvalite sa neoplatí šetriť."
"Vlastne máte pravdu. Oceľ je oceľ, tá už niečo vydrží."
"Tak, tak. Veď hádam ho nechcete len na jedno použitie. Ja mám doma takýto istý, a používala ho ešte moja stará mama."
"Naozaj?"
"No áno, a to sa narodila ešte za vojny. Poriadny háčik vám vydrží aj niekoľko generácií."
"Hm."
"A po potrate môže vždy začať háčkovať, no nie? Ono je to pekná práca."
"Háčkovanie?"
"No. Ja som raz uháčkovala kuchynskú chňapku. Veď viete, keď občas potrebujete chytiť horúci pekáč alebo niečo. Tak si môžete uháčkovať tú chňapku."
"Alebo šál."
"Čo prosím?"
"Šál."
"No vidíte. Napríklad."
Potom chvíľu nikto nič nepovedal.

"Zabalím vám ho?"
"Áno, prosím vás."

Spolu odídu zo sekcie štrikovania a paličkovania. Ona sa postaví za pult a ona pred pult.
"Neviete mi poradiť? Ešte som to nikdy nerobila."
"Viete, ja som tu nová, ale skúste si to pozrieť na nete... Dám vám ho v originálnom balení, ale aj tak si ho pred použitím radšej umyte. Veď viete, opatrnosti nikdy nie je dosť."
"To vraví aj moja mama.", povedala.

"Bude to všetko?"
Chvíľu počkala a povedala:
"Ešte nejaké gombíky keby ste mi vedela ukázať. Viete, minulý týždeň som si doplietla sveter, taký je krásny, len žiadne gombíky si k nemu neviem zohnať."
"Farba?"
Pritlačila dlane na svoje čelo. "Modrá. Svetlá alebo tmavá. Vlastne skoro fialová. Také obyčajné gombíky, viete. Len aby sa hodili. K tomu svetru. Viete, nikde neviem také nájsť. Čo by sa hodili."

"Pozriem sa.", povedala.
Vyšla spoza pultu do sekcie zipsov a gombíkov a priniesla niekoľko krabičiek.
"Ani jedny sa nehodia.". povedala a rozplakala sa.
"Veď ste sa ani nepozreli.", povedala a tiež sa rozplakala.

"Tak to bude všetko,", povedala.
Povedala koľko stojí háčik a zaplatila. Obe sa poďakovali. Ona vyšla z obchodu na ulicu a ona si vzala časopis a sadla si na stoličku.

napísanísané:: 2.1.2008

prečítalo:: 879 ludí