Nula krát nula

autor:: zuzana

rubrika:: poezia

Niekedy je nežný neviem
kde sa to v ňom berie
(zjavne
má viac miestností než sme stihli zvládli skúsili
preskúmať)

Inak je v rozpakoch (má ešte len devätNÁSŤ)
Nevie
že môže
(a čo všetko môže)

A že to nie je zázrak že je to obyč
a netreba pozerať s otvorenými ústami možno
ani očami
Skutočná skutočnosť JE veľká vec
ale kto povedal, že musíme vnímať práve tú?
Presne tak ale on
Ešte neprekukol
aké ľahké je tváriť sa
Kto nehrá, je loser.
(To znamená. že prehral.)

Hra je iba hra ako cisárove šaty, ale povedzte, kto počúva deti?
(V tom je práve ten problém.)

Trasú sa nám ruky krídla ešte neopierkované
Mytologizácia démonizácia podceňovanie a preceňovanie
Chvíľu to trvá
kým sa človek naučí zaostriť
a získa presnú mušku
My tínedžeri ešte
zďaleka nemáme jemnú motoriku

Aj keď to niekedy tak vyzerá.

(Milujem ho ale nemôžem to povedať
pretože by si myslel že s ním chcem spať
Je nula krát nula dvojitá nula?
Pretože je neviem rozprávať a on nevie počúvať.
Pravda je, na čom záleží.
A viete, milujem ho.
Tak čo?)

napísanísané:: 1.1.2008

prečítalo:: 791 ludí