k6.sk - literárny server

Noah Samuel - Šepot Tvojej smrti

s tvárou,
ktorá nie je Ti priveľmi známa
prichádzam k Tvojmu sneniu
s prosbou o odpustenie.

sadám si na okraj Tvojej postele,
tak, ako vždy - veď vieš,
vždy robila si sa, že spíš
a sníš o niečom krásne hebkom,
veď v neposlednom rade
potrebné je spomenúť,
že Tvoje sny boli Tvojím plátnom života,
na ktoré bezhlavo a s nezvratnou dôverou
Tvoja ruka maľovala v pravdovravnej tme
a Tvoj život bol záhradou
s nikdy nevädnúcimi kvetmi.

tušil a cítil som Tvoju smrť
a neposlal Ti telegram,
ako zvykol som pri každej chvíli nevšednosti,
ktorá ma na ceste mojim svetom
(ktorý bol často s tým Tvojím, zamatovo-kvetnatým
aspoň jednou nohou z našich štyroch úzko spätý),
stretla práve s takou ľahkosťou,
s akou píšem tieto slová.

je mi ľúto, že stretneme sa až o pár rokov,
kedy ja dám zbohom tejto hladine
a mlčky odídem bez pomoci krokov,
na miesto, kde práve teraz rozdávaš to,
čo na Tebe miloval každý, kto Ťa stretol.

neviem čo sa deje,
netuším a pijem červené víno od Teba.
pijem na Tvoj odchod,
pretože viem,
že odchod rovná sa časovo bližšie neurčený návrat.
vrátiš sa a ja pocítim,
že naše duše sú si blízke tak,
ako keď sme spolu pili
poslednú šálku čiernej kávy,
ktorá chutí iba s Tebou
tak mysticky sýto.

prší
a noc plače spolu s ľuďmi
stratenými vo svetle.


(venované Francoise Sagan)