k6.sk - literárny server

Padá prvý sneh...

Káva z automatu je dopitá a ja viem, že keď si dáte predvoľbu 7, kávu s mliekom a cukrom za 9SK, je to to isté, ako keby ste si dali kávu s mliekom cukrom a čokoládou za 10SK, čo je predvoľba 8. Zvláštne? Vôbec nie! O tomto je len vlastne celý celučičký život (bodka)

Tabula rasa

Áno, o tomto probléme vedel už aj grécky aristokrat Platón, ktorý žil na prelome 5 -4 stor. pnl. Nikto ho vtedy ale moc nepočúval. O tejto istej problematike pojednával aj jeho žiak Aristoteles ale nikto mu už neveril. Bol obvinený z bohorúhačstva a odišiel do vyhnanstva kde aj zomrel. Potom nastalo ticho a výrobca kávových automatov si mohol medliť ruky. Na dlhé storočia ďalej ponechával ľudí v ilúzií a klamal ich. Potom sa opäť na chvíľu pohli ľady. Na podvod s kávovými automatmi v 17. stor. nl. nahlas poukázal anglický filozof John Locke. Ostro vystúpil proti vtedajšiemu racionalizmu ktorý tvrdil že človek padol múdry z neba a sám si zráta koľko je dva a dva a nedá sa oklamať výrobcom automatov. Boli ľudia čo tomu uverili a boli ľudia čo tomu neuverili. V každom prípade John Locke nedosiahol nič viac iba ako zaškatuľkovanie ďalšieho filozofického smeru empirizmu. A to je všetko.
Klinec do rakvy tejto snahy o odhalenie najväčšieho podvodu v dejinách ľudstva zabil Immanuel Kant, ktorý v 18. stor. povedal že naše skúsenosti majú jednoducho apriórny základ.
Diskusie sa vedú do dnes. Zaujímavým spôsobom ku problému v súčasnosti prispela genetika. Tá tvrdí, že niektoré vlastnosti sú jednoducho zdedené. Ako príklad uvádza dvojičky, ktoré rovnako myslia a cítia.

A kde je teda pravda?

Netrúfam sa povedať na isto, ale viem len jedno.. Každý deň pozerám na ľudí, ktorých sú desiatky až stovky denne ako vhadzujú peniaze do automatu. Niektorý stláča predvoľbu 7 a vychutnáva si kávu s mliekom lebo je lacnejšia. To chápeme všetci lebo ako sa hovorí – korunka ku korunke. Ďalší si zas dá predsa len tú predvoľbu 8 lebo možno lepšie zarába a hovorí si- koruna sem, koruna tam, a nevadí mu to. Vychutnáva si radšej kávu s mliekom cukrom a čokoládou za 10Sk.
Obidvaja sa ale hlboko mýlia. Tá káva je rovnaká, viem to. Pil som ju už n-krát a už viem, že sú úplne rovnaké. Ale v čom sa vlastne teda mýlia?
Prvý sa mýli v tom, že je šetrný. Ale nie je, je len klamaný. Myslí si že vždy ušetrí korunu ale neušetrí, len mu je to vsugerované. Tieto korporácie kávových automatov v ňom umelo vytvárajú dojem že je šetrný ale keby si dal kávu za 10Sk aj s čokoládou trpko by zaplakal. Zistil by že celý život bol iba manipulovaný. Nič by sa nestalo keby si dal kávu za 10Sk, pretože bola by taká istá. Celý život si odopieral tú čokoládu len aby ušetril skurvenú korunu, že možno raz si tu kávu s čokoládou bude môcť dovoliť. Ale pozrime sa, čo nezistí? Hovno. V tej káve za 10SK žiadna čokoláda nie je. Šetril zbytočne, možno celých 30 rokov šetril zbytočne. Tie spoločnosti z neho urobili jednoducho kokota. Cítil by sa mizerne a oklamaný. Čo by mu iné ostávalo. Celý život žil v ilúzií, že jedného dňa si bude môcť dopriať pre seba a celú rodinu NIE obyčajnú kávu s mliekom za 9SK ALE kávu s vynikajúcou čokoládkou za 10SK. Ale on zistí, že to tak nie je. Zlyhal by na celej čiare a deprimovaný z tohto pre neho zlého sna možno by sa zabil. Áno, musel by sa zabiť lebo to prečo žil by bol iba klam.
Takže v tomto sa mýli prvý a čo ten druhý?
Ten sa mýli v tom že si dopriava život plnými dúškami. Ale chudák človek, veď on celý život prichádza len o koruny a vôbec o tom nevie. A predstavte si akoby sa tváril keby zistil, že všetko to bol len výmysel. Že to ako sa pred kamarátmi z detstva na triednej stretávke po 20 rokoch vychvaloval, že on pije kávu s mliekom a čokoládou za 10SK lebo si to môže dovoliť. Predstavte si akoby pred nimi, tými chudákmi ako za akých ich on pokladal, vyzeral keby vyšlo najavo, že vlastne je len obyčajný hlupák, ktorého celý čas okrádali. Kamaráti by ho isto vysmiali a on by si uvedomil len jedno. To, že má obrovský majetok nič neznamenalo, nič si za to nekúpil, nič za to lepšie nedostal, nič nie je pravda, všetko bol podvod, všetko to bolo na nič. Už by nebol zrazu oligarchom a ani boháčom. Zistil by že život je rovnaký a rovnako chutí. Toto by bola isto silná káva aj pre neho. Čo by zostávalo takémuto úbožiakovi čo celý život žil v tom že žije na úrovni a lepšie ako ostatný? Čo by zostávalo tomuto človeku tak hlboko poniženému, že celý tretí svet by sa mu mohol vysmiať? Iba smrť priatelia. Iba smrť by mu ostávala.
Takže o tomto je život. A napriek tomu sa bojím. Strašne sa toho bojím. Samozrejme viem, že všetko toto je iba ilúzia a preto pijem kávu za 9Sk lebo je jednoducho lacnejšia a za tú istú cenu dostanem aj rovnakú kvalitu, ale napriek tomu mám strach. Desí ma predstava, že by som mal stalčiť predvoľbu 7 – obyčajnú kávu . Lebo čo keď zistím, že...
Že všetko je predsa len inak. Čo keď tá káva bude naozaj horká a bez chuti. Čo potom vlastne zistím, čo za strašnú odpoveď sa dozviem keď to tak je? Iba jedno si uvedomím. Ak je to tak, potom Boh neexistuje. Lebo ako by mohol keď jedno sa vydáva za rôzne ale pritom je to rovnaké a druhé čo sa vydáva za rôzne je naozaj aj rôzne. Kde je potom pravda keď v jednom prípade je to tak a v druhom onak. Ako by som mohol ďalej žiť keď žiadna absolútna pravda a pravidlá univerza neexistujú. Čo by to bol pre mňa za svet o ktorom by som vedel, že nie je spravodlivý a nemá žiadnu vyššiu podstatu. Neexistoval by pre mňa žiadna pravda už. Všetko by stratilo zmysel a uvedomil by som si že aj môj život je v tom prípade iba nezmyselný a nie je nič viac ďalej. Nie je žiadne nebo, žiadna reinkarnácia nič. Všetko zmizne lebo už nič nie je potom. Všetko by bolo márne a stratené zrazu. Všetky city čo poznám, nič by neostalo, všetko by to bola len ako krátke vzplanutie zápalky, ktorá je a potom už nie. Čo iné by mi zostalo ako rezignácia. Presne to by mi zostalo. Kto by ďalej vedel žiť s tým pocitom že nie je nič? Za touto myšlienkou by mi mohla preletieť hlavou už iba jediná vec – olovená guľka.
A to je môj príbeh.
Padá prvý sneh a ja cez okienko stánku s Hot-dogmi sledujem ľudí. Vidím ako čakajú na autobusy, vidím ako sa držia niektorí za ruky, ako sú niektorí nešťastný a smutný, ako sú opití alebo akí sú unavení. Vidím ako si kupujú v tom automate kávu a netušia, že všetko je celkom inak. A ja nemám tu silu im to povedať a zničiť im život. Nie, ticho sedím, robím si svoju prácu a tvárim sa že život je taký ako ho vidíme ale sám sa trasiem a potím pri tom pomyslení na predvoľbu číslo 7. Čo ak naozaj...