priečny rez

autor:: martinchren

rubrika:: poezia

nie som nervák
ale treba dávať
dve na tri
aby veci boli v pohybe
a nestratili sa

v harmónii niekde fajn v lese

(čo časom pošliapali prírodu
strom vždy uhne
novej zástavbe
ako hovoril strýco
múdrejší ustúpi
ale určite nemyslel toto
je to o
symbióze
ako keď vtáci čvirikajú
do vrčania kotolne)

a v nekonečne
chce to dynamiku
a krok mať na jazyku
zároveň
interakcia lebo
stále
chodíme pomedzi regále
- nedopísané knihy
sa bičujeme navzájom
perom
krvou
a deti kričia
dedoo
a ten kráča
ďalej
o paličke
som hluchý
ako v škôlke
nepočul som súdružku
ako húka obed keď sme
ležali v tráve a pozerali fantáziu
ako si máča údy v atmosfére
uprostred
benzínka a predavačka
čo sa ponáhľa
ako každú noc
bolo odtiaľ vidno hviezdy

iný groove, ale jedna story

a nakoniec
si aj tak všetci ľahneme
pod spoločnú perinu

takže

nech mi tu niekto nevysvetluje
kto je viac a čo menej mám
vlastné smery
a cesty
pomedzi čas


napísanísané:: 15.12.2007

prečítalo:: 1147 ludí