k6.sk - literárny server

Dotknúť sa prstom nebies,
zakresliť čiary medzi
obratníkom a poludníkom.
Ale musia byť krivé!
Dostatočne lyrické
aby sa v nich nevyznal
žiadny kartograf.

A možno potom,
keď sa končeky prstov
dotknú.
Bezostyšne si medzi sebou
vymenia záchvevy
nervových zakončení.

Telom zatrasie elektrina
a vtáky sa rozletia
po tých krivých čiarach.
Zmrznuté kvapky
rozmrazia mrzuté tváre
do dvoch vlhkých liniek.

A ty sa ma spýtaš,
že čo chcem.
A ja ti poviem,
že chcem nulu,
pretože raz dávno
to bol dar človeku,
ktorý už všetko má...