k6.sk - literárny server

Námet

Existuje rodina. Bývajú v panelákovom byte na štvrtom poschodí, na poschodí na ktoré sa už oplatí vziať výťah.
Mama, otec, sestra a Gobi. Gobi má 14 rokov, dobré rodinné aj materiálne zabezpečenie – v jeho rodine funguje naozajstné priateľstvo a dôraz na to, byť šťastný ak je to možné. Ich TV je permanentne pokazená, sestra do nej zasadila kvietky (asi ganju). Chlapec sa môže realizovať – má vlastný počítač, v ňom malé štúdio, často hráva svoje sety hlboko do noci. S rodičmi chodieva na dovolenky, vždy do inej krajiny, z ktorej si potom prinesú kopu sošiek, pretože jeho mama je sochárka. Tieto cesty Gobiho zaviedli k nekonečným – stále o 60 000 km2 zväčšujúcim sa večným púštam, čo ho inšpirovalo k vymysleniu si kyber mena, označujúceho nezadržateľnosť - Gobi.
Gobi má v podstate aj vlastné dievča. Nechodia spolu, ale tajne si spriada plány, ako ju raz vezme k sebe do izby a pustí jej najnovší set.
Gobi začal chodiť do Irishu, lebo aj Veronika začala, ona pije vždy len čaj s rumom a on pije vždy len fernet citrus, možno pivo. Podľa toho, čo Obi Van. Bol tam už štyri krát, cíti sa tam super, ako doma, stretne vždy kopu priateľov, predajú mu alkohol a hlavne môže byť s Veronikou a tak sa mu vôbec nechce ísť domov . Ale kamaráti tiež raz odídu domov, tak pôjde nakoniec aj on..
Má povolené zostávať von vždy do posledného autobusu. Ak sa niekde zdrží, musí to okamžite oznámiť rodičom. Ak chce chodiť s Veronikou a Obi Vanom von, musí vždy toto pravidlo dodržať. Gobi však pravidlo nedodržiava, pravidlo je v ich rodine niekedy naozaj márne. Rodičia, sú liberálni, dajú synovi, všetko po čom túži, veď preto aj očakávajú, že ich poslúchne, no Gobi sa v týchto piatkových večeroch vždy zdrží.
Rodičia, po každopiatkových zbytočných napomenutiach, keď sa syn vracia vždy neskoro v značne pripitučkom stave, vymyslia spôsob ako mu naznačiť, čo si o tomto jeho zvyku nedodržania pravidiel myslia. Spôsob podobný WoodyAllenovskému triku s Hollywoodskym party domom, kde sa celé zariadenie prekoprcne úplne hore hlavou, čo dokáže poriadne zatriasť svetom zdrogovaných návštevníkov . Gobi neakceptuje pravidlá, pravidlá, čo si stanovili v ich rodine, štyria na dodržiavanie. Otec vezme šrobovák, a odšrobuje Gobimu vešiak v chodbe, mama skryje Gobiho jedálenskú stoličku do špajze, V kúpeľni dá do jedného šuflíka, všetky jeho veci, postupne skrývajú všetko, čo súvisí s Gobim. Fotky na stene vymenia za iné. Vrcholom je, keď otec donesie z divadla stenu, bielu stenu, ktorá sa akurát hodí umiestniť pred Gobiho dvere do izby.
Blíži sa polnoc. A Gobiho Nikde. KeĎ má byť jedna, počuť vrzgot výťahu na chodbe. Rodičia ukrytý v obývačke, v úplnej tme, čakajú, čo sa bude diať. Pokus na ich syna aj s odhadom jeho inteligencie sa môže začať. Gobi potichu vojde do bytu, ani sa neopováži zapnúť svetlo. Vešia si bundu, no tá mu padne na zem. Gobi sa zatacká a nazrie ku spálni, všade tma, myslí si, že všetci spia. Pôjde do kuchyne, stane sa jeho pád na zem pri pokuse sadnúť si na stoličku, je mu zle, trošku ho nadrapuje, premýšľa nad tým, ako veľmi tento pád súvisí s jeho opitosťou. Keď chce vojsť do svojej izby, narazí len na bielu stenu. Keď si pôjde ešte skúsiť umyť zuby, nenájde zubnú kefku. Absolútne nič jeho nenájde v celej kúpeľni, ani tá biela stena nezmizne spred jeho izby... Nerozumie ničomu, vojde do izby svojich rodičov, nikto v nej nieje. Gobi je nervózny, chce sa posadiť. Tvrdo pristane na zem. Začne sa knísať, dopredu – dozadu-dopredu – dozadu. zakričí niečo po šepky. Hlasnejšie sa mu nedá. Začne mať pocit, že nemá hlas. Pokúša sa vstať, postaviť sa, no zjavne neúspešne. Gobi nasadí pohľad, ktorý neznamená nič. Chce trochu zagúľať očami, ale nedá sa mu. Stráca sa. Mení sa v nič. Jeho ja, Gobi sa mení na nezadržateľnú nehybnosť.
Rodičia medzi tým, od únavy zaspali na gauči, v obývačke. Zobudí ich len ráno krik sestry. Tá nájde rozvaleného Gobiho na prahu rodičovskej spálne s hlavou vykrivenou v neprirodzenom uhle do prava. Oči má otvorené, ale sála z nich prázdno. Telo sa občas mykne, ale hlava a celá Gobiho bytosť – ak sa ešte tak dá nazvať, na to ako keby nezareaguje. Rodičia sa pozrú na seba, a uškrnú sa, že to na nich syn opäť hrá. Hrá, ako vždy, keď ide o nejaké jeho narušenie poriadku. Mama si k nemu kľakne a pošteklí ho pod krkom. Gobi nič. Otec a sestra začnú rozprávať, ako pôjdu večer spolu na koncert nujazzu z Poľska, najpeckovejšia elektronika v Stredoeurópskom území, no s Gobim to ani nehne. Gobi akokeby neexistoval. Mama zrazu začne mať pochybnosti, že tu naozaj niečo nieje v poriadku. Chlapec sa už ani nemykal. Otec neváhal, a rýchlo vytočil číslo svojo priateľa psychológa, vysvetlil mu, čo narafičili s mamou na syna, a aké to má teraz následky. Psychlóg vysvetlil pricíp nezadržateľnosti. Gobi je práve pravdepodobne natoľko stotožnený s tým, že neexistuje nič, čo by naznačovalo, že on žije, a patrí do rodiny, že až sám prestal byť.
Ale ako náhle prekročí prah bytu na štvrtom poschodí, pôjde von z tade, kde zmizli všetky stopy jeho osoby, začne byť normálny. Gobiho vyniesli na ulicu, tak trápne, na rukách. Keď sa začne premieňať, späť na exisujúceho človeka, tri krát zakašle a všimne si, že žije.
Stoja pri ňom jeho rodičia, on na nich nevraživo zazre. Vysvetlia si, že to oni majú prsty v tomto zvláštnom zážitku, kde stratil identitu. Vravia, že ich len zaujímalo ako Gobi zareaguje, na toto jeho nárazové odstránenie z rodiny, z ich domového poriadku, usporiadania, kde má všetko svoje miesto. Gobi zbadá, že sa blíži Veronika. Spýta sa rodičov, či môže ísť s ňou von. Rodičia prikývnu, ale na obed musí byť doma... Gobi súhlasí, a všetci si načas pôjdu svojou cestou.