k6.sk - literárny server

CAPO D´ANNO

Oblečená do vetra
rozprávam búrke
o spomienkach

V dlani
mi zomiera rok
v popole
sivého holuba
hniezdi tušenie
nového svetla

Holánik

Pri jeho zrode
zase sa popálim

Už dnes ma bolí
či budem vládať
vzlietnúť s ním
k slnku
až dorastiem




POBLÚDENIE

Ako scarabeus
kotúľam si svoju hrudu
Ako Syzifos ju tlačím
hore kopcom
zúfalo dúfajúc
že tam na pozadí oblohy
tmavý obrys kríža
mi dovolí
zhodiť ju cez okraj

Schádzajúc
šťastnú a veselú
ma zase trochu väčšia
zavalí.




MÁ TO ZMYSEL?

Na nitkách čiernej vdovy
tancuješ hriešny tanec
podrobujúc sa
jej náladám
Vzorný otec
múdry manžel
sám seba si
už dávno vynechal
Je to z lásky
hovoríš

Jej
Vašej
Tvojej?