k6.sk - literárny server

Sedela na chodbe nemocnice a hľadela pred seba.
Myslela na všetko a nemyslela na nič.
Sila ju opustila. Ale neplakala.
Parochňa dráždila pokožku jej hlavy.
Jej mozog dráždili slová doktora.
Šesť týždňov....
Toľko jej ostalo.
A umieranie.

Vždy bola silnejšia ako svoje sestry.Zvládla,vybavila všetko...
Mala dve dospelé deti.
A rakovinu.

Krásne,husté čierne vlasy jej povypadávali po chemoterapii.
Všetko ju bolelo.
Aj v tej nekonečne dlhej chvíli,tam, na chladnej chodbe nemocnice.
V srdci mala smútok a beznádej.
Už stratila záujem o život...
Vždy ho mala perný,hlučný,komplikovaný...
Už mala pokoj a ticho.
Len to musela oznámiť rodine a strpieť ich ľútosť.
Nikdy predtým ju neľutovali.
A jej v tej chvíli bolo ľúto toho zla,čo spáchala za celý život...
Klamstvá,ohovárania,podvod,nev era....

A nemala radosť z toho dobra,čo spravila...

Šesť týždňov... Práve na Vianoce...

“Maminka,tu si?”jej syn pribehol k nej a objal ju.
Usmiala sa naňho,no v duchu cítila prázdnotu.
“Maminka,čoskoro uvidíš svojho prvého vnúčika.Doktor povedal,že všetko je v poriadku
a na Vianoce už budeš babkou.Tešíš sa?
Neboj sa,dovtedy ostáva iba šesť týždňov...”