KVAPôčKY PSYCHIKY NA OBRáTENOM úSMEVE

autor:: Erik Šimšík

rubrika:: poezia

Odvolávaš sa na ľudskosť.
A ja sa pýtam: prečo?
Mal by som byť ľudský?
Môžem ti naprdieť do tváre.
Veď aj prdenie, šťanie
a sranie je ľudské.
Ale o to ty nemáš záujem.
Však...
Tvoj končí pri
citovom vyciciavaní.
Iba mimochodom egoistickom.
A čo je ešte horšie,
mám pocit akoby si zobrala
moju hlavu a vyšťavila
z nej všetku psychiku.
Na tom dnes predpotopnom
odšťavovači s drážkami.
Vieš aké to je stratiť
zreničky z očí?
Nevieš a preto
nie a nie... už nie..

napísanísané:: 9.11.2007

prečítalo:: 1149 ludí