k6.sk - literárny server

Sedela vo vlaku a čumela von oknom.
Na ušiach mala slúchadlá a rádio pustené na plné pecky.
Oproti nej jeden sympatický mladík čítal magazín.
Nezaoberala sa s otázkami,ktoré by ju inokedy istotne zaujímali.
Prečo číta dvadsaťročný chlapík ženský magazín?
Má frajerku? Kam cestuje? Kto ho čaká?
A podobné hlúposti.
Teraz len sedela upravená,v ružovom kostýme a čumela von oknom.

V šuflíku písacieho stola našla fotku.
Jeho fotku.
A vynorili sa spomienky,ktoré síce stále mala v hlave,len sa s nimi nezaoberala...
Pocity.Situácie.Pohľady.Reakcie...
On jej ukázal cestu.
A ona sa ňou vybrala.
A začala písať.
O pocitoch.Situáciách.Pohľadoch.Reakciách.
Písala pod iným menom,to svoje si nechala kvôli práci.
A tak len málo ľudí vedel spojiť podpis pod článkom s tvárou autorky.

On odišiel do neba a ona písala ďalej.
Aj o ňom.
A ten chlapík oproti nej čítal jeden z jej príbehov a ani netušil...
Možno sa s tým ani nezaoberal.
Nepoznala ho a on nepoznal ju.
Boli len dvaja ľudia,ktorí náhodou si sadli na ten istý vlak.
A predsa v nej niečo zarezonovalo.

Bol to zvláštny Pocit vo všednej Situácii. Ich Pohľady sa stretli a čakala Reakciu...

„Dovidenia.”

Z okna videla,ako pobozkal frajerku.
Videla radosť v očiach dievčaťa,keď jej strčil do rúk magazín.
Dostala odpoveď na svoje nevyslovené otázky.

Všetci sme v spojení,je len na nás,či ľudí pustíme bližšie k srdcu.
V tej chvíli cítila,že jej priateľ je s ňou,aj keď mu nemôže napísať mail,ani zavolať...


Rýchlik sa pohol a tí dvaja sa jej stratili z očí.
A mali so sebou kúsok jej života vsunutého medzi listy časopisu...