k6.sk - literárny server

„Bola si úžasná.. presne to som potreboval...”
„Ja tiež”-povedala ona a strčila do podprsenky prachy.Dostala mastný tringelt..
Cestou domov zrátala v hlave,čo by mala kúpiť na raňajky.
Dneska boli k nej štedrí. Netrápili ju.
Každý chcel dostať čím skôr to,čo zaplatil..
Takže ich stihla viac.
Inokedy brávala len jedného,po dlhom dni v kancelárii bola unavená.
Ale dneska boli traja. Za dve hodiny.
A každý sa ponáhľal niekam.
Tento posledný mohol mať okolo päťdesiat..
Bol tlstejší,ale nežný. Mal na sebe oblek a voňal.
Neznášala tých,ktorí smrdeli potom..
Ale tento bol sympatický. V kufri mal kyticu pre manželku.
Bol milý k nej a dal o pár stoviek viac...

V hypermarkete kúpila synovi raňajky a pobrala sa domov.
V byte bola tma,ticho otvorila dvere detskej izby...
Najprv sa osprchovala. Zmyla zo seba špinu. Neviditeľnú.
Potom pobozkala svoje dieťa a konečne zaspala.



Poobede išla domov. Dneska nemala „nadčas”.
Dala si krásny kostým a ponáhľala sa do školy.
Do novej školy,na prvé rodičovské.
„Vážení rodičia,dovoľte mi aby som privítala medzi nami riaditeľa našej školy...”-povedala
triedna učiteľka.

Dvere sa otvorili a do triedy vstúpil usmiaty pán.
Bol trochu tlstejší,mal na sebe oblek a voňal...