k6.sk - literárny server

Ruky mal zmrznuté,chlad sa mu dostal pod nechty.
Ihličie mu dopichalo prsty.
Ťažká práca,no...
V noci stávať a skoro ráno na trh..
Ale vždy mal krásne kvety.. Živé,umelé s obľubou kupoval uňho skoro každý..
Dalo sa s ním podebatovať o všetkom.. Počasie,vláda,nový frajer susedy a tak...
Ku každému bol milý.
Neublížil by živému stvoreniu...
A kvety mal rád nadovšetko.. Kvety a svoju mamu.
Preto stál dennodenne na trhu,aby jej mohol platiť liečbu.

Ľuďom,ktorí brali kvety na pohreb dával zľavu.
A vždy vyslovil úprimnú sústrasť.
Aj preto ho mali radi.

Dneska mal plné ruky práce.
Ten,kto zomrel mal veľkú moc a teda aj pohreb..
A ľudia sú zvedaví.Na rakvu,na mladú vdovu... Hlavne na ňu.
Stál pri stánku a popíjal varené víno,keď sa ženy vracali z pohrebu..
„..jeho žena ho milovala,taký krásny veniec mu dala spraviť... päťdesiat ruží...!”

Dopil čo mal v pohári a pobral sa domov.
Veď mal ešte práce dosť..


„Váš syn je anjel”-povedala s úžasom sestrička,keď sa vrátila do izby.
„Veru,veru...ani neviem,čo by som bez neho robila..”-usmiala sa žena na posteli.
„A nikdy nezabudne na moje narodeniny.”

Vôňa kvetov sa šírila po izbe. Krásna kytica aj s venovaním : „Mojej milovanej mame”
Koľko rokov-toľko kvietkov.
Ona mala presne päťdesiat...