k6.sk - literárny server

„...pekný deň.Dopočutia.”
Položila telefón a nechápavým výrazom čumela na monitor.
Nechcela už nikomu volať.
Nechcela sa na nikoho usmievať.
Byť milá.Počúvať.Súhlasiť.
Zapálila si a na tvári mala stále ten nechápavý výraz.
Čo si vlastne o sebe predstavujú tí ľudia?
Tisíckrát si predstavila ako môže vyzerať aktuálny týpek na druhom konci linky.
Podľa hlasu.Podľa tónu.Podľa nálady.
Niektorí boli milí,iní premúdrelí,zase iní vďační.Zato ,že si ich niekto vypočul.
Ale najhnusnejšia bola skupina,ktorá si mýlila telefonát so sado-mazo sexom.
Ich nadávky,ponižovania a vulgarizmy všeliakého druhu sa jej plazili cez ucho do mozgu.
Videla pred sebou tlstého chlapa zapáchajúceho od potu, s bičom v ruke.
Každým jej milým slovom,ktorým sa ho pokúsila spacifikovať,bol ešte besnejší..
A ona počúvala tie slová,lebo si ich musela vypočuť. Platili ju zato,aby vybavovala telefonáty.
Volala a dvíhala.Volala a dvíhala.Rozprávala a počúvala,počúvala,počúvala...
A čakala na príležitosť.Že sa jej ozve niekto,kto ju vyslobodí z toho kolobehu.

Tento posledný telefonát bol naozaj posleným.Aspoň dneska.
Po šichte pôjde domov a všetko bude ako každý deň..
Sivý,ubíjajúci kolobeh..

Zazvonil telefón. Raz,dva,trikrát...
Pozerala sa naňho a to zvonenie jej škrípalo ušami.
V pravej ruke mala dohoretú cigaretu,ľavú na klávesnici.
Zvonenie neprestávalo a ona si myslela,že jej vyletí mozog.
Tá nenávisť,čo vláčila v sebe,sa vyplavila na povrch.
V tej chvíli nenávidela celý svet,svoj život a seba... Hlavne seba...

Zdvihla slúchadlo a vykričala doňho všetko,čo ju bolelo.
Stala sa dominou,ona mala v rukách bič a chcela umučiť toho,kto bol na druhom konci linky...
Bolo jej jedno-hlavne aby to vyšlo von...
Slová jej vychádzali z úst ako nechutná grcanica a naplnili mozog toho dotyčného..
„...a basta!” -povedala nakoniec a zavesila.
Cítila nekonečnú úľavu a dostala záchvat smiechu.
Ten rehot znel šialene a bola ním plná celá kancelária.



Ráno sa zobudila skŕčená na sedačke,s kyslou chuťou v ústach.Vedľa nej dve prázne fľaše.
Usmiala sa,uvarila si kávu a sadla si k počítaču.
Konečne mala silu stlačiť „print”,keď otvorila svoju výpoveď...