k6.sk - literárny server

Tenký pásik svetla presvitá od vedľa
na koberci to hra farbami
je to akoby sa dúha vyliala na zem a sfarbila ju
ticha hudba hra v sume polnoci
dnes som Ta počul plakať na priedomí
mala si dlhé čierne vlasy a slzy Ti stekali po lícach
Tvoja vôňa vo mne zostala no už nie je vôňou domova kam sa chcem vrátiť
si sama a smutne sa na mňa pozeráš
Tvoje hnedé oči sú ako kameň na dne studne
včera si bola pri mne no dnes hra hudba čo ta nepoteší
som tu a nehľadám bradu v ženskom lone
včera večer ma trápil Tvoj pohľad plný smútku
no už je po polnoci a deň novy je predo mnou
otvorím náruč a nechám ho do mňa vstúpiť a naplniť ma