ROZTRHANÉ VRECE

autor:: Erik Šimšík

rubrika:: poezia

Opadávam po častiach
ako jesenné lístie.
Často sa vkradne pocit,
že ľudia nevedia kam šľapú
a šľapnú aj na mňa.
Úž dlhšiu dobu
je mojim susedom
ohorok z cigarety.
Vietor ma odfúkne,
len keď nepotrebujem...
Najviac bolia kopačky.
Celé mužstvo futbalistov
prebehlo
a zo mňa zostal
iba dotrhaný plášť bezdomovca.
Blíži sa pes.
Idem sa tváriť nenápadne
aby ho náhodou nenapadlo
ma označkovať...

napísanísané:: 11.10.2007

prečítalo:: 745 ludí