ROZTRHANÉ VRECE
autor:: Erik Šimšík
rubrika:: poezia
Opadávam po častiach
ako jesenné lístie.
Často sa vkradne pocit,
že ľudia nevedia kam šľapú
a šľapnú aj na mňa.
Úž dlhšiu dobu
je mojim susedom
ohorok z cigarety.
Vietor ma odfúkne,
len keď nepotrebujem...
Najviac bolia kopačky.
Celé mužstvo futbalistov
prebehlo
a zo mňa zostal
iba dotrhaný plášť bezdomovca.
Blíži sa pes.
Idem sa tváriť nenápadne
aby ho náhodou nenapadlo
ma označkovať...
ako jesenné lístie.
Často sa vkradne pocit,
že ľudia nevedia kam šľapú
a šľapnú aj na mňa.
Úž dlhšiu dobu
je mojim susedom
ohorok z cigarety.
Vietor ma odfúkne,
len keď nepotrebujem...
Najviac bolia kopačky.
Celé mužstvo futbalistov
prebehlo
a zo mňa zostal
iba dotrhaný plášť bezdomovca.
Blíži sa pes.
Idem sa tváriť nenápadne
aby ho náhodou nenapadlo
ma označkovať...
napísanísané:: 11.10.2007
prečítalo:: 1008 ludí