k6.sk - literárny server

Zrána som si brúsila pilníkom na korčule. dlhý ostrý blýska sa. je čas. puká biela pokožka. áno áno..tá, do ktorej si sadil kvetiny. mierne praská. lebo zabudol raz záhradník popolievať polievací rituál..že záhradník zabudol že záhradník je on. prechádza cez prvú vrstvu pomedzi vysušené jazvy belavé zranené. niekde za uškom ju šteklí vŕtavý pocit. zblaznený ten čo sadil semienka. semienkom sa stal. hlbšie siaha ostrá hrana šteklivosť sa vytráca. všade cítiť obhorený bakelit. no to len zlúčila som obhryzený prst s vysušeným poľom kvetín.
medzičasom prechádzajú vrany radosti. dotýka sa napína ju. jej sliz na povrchu. klzisko, kde parádne sa šmýka necht. zastaví. tlak. akoby chcel lienku rozpučiť. prerezáva tenkú stenu. teta len si poslúžte z predsiene až do komory. o nie. stena tá plápolavá spopolní čo chvíľa. prevŕtala každým kútom červivo obhrýzala posledné záhradníkom zabudnuté korienky. nenastal výbuch. príval smútočných nádejí len prestalo zbytočne biť len sa utíšilo len