k6.sk - literárny server

Šušťali mi repráky.
kvílil ako normálny vo svete šialencov do polystyrénového mikrofónu.
jedno oko viac privreté.
zatiaľ niekomu chabé srdce roztrysklo sa
hlučné decibely.
v africkom meste prvá transplantácia srdca pána Barnarda.
tiché intenzívne nádeje.

Postavím sa do radu v ktorom sa nepredbieha.
kde je koniec? kde začiatok? nedá sa predbiehať.
ľudia sa v radoch mračia. nerozprávajú. šťuchajú ostrými lakťami. obracajú za každým mihotom ľudskej ulice. mračia sa ešte viac. viac viac viac nôh prešľapov.
nenápadne zúrivo v rade na nové srdce. rady sú šumom ulíc.
kráčame po chodníku každý sám. z vrtuľníka však ako jeden zástup. čiary, línie, obrubníky. toto je pre autá. toto pre ľudí. kvetináče. pre vtáky už nie je
miesto. roztrhávame ich zábleskmi. vymykajú sa pravidlám priamok. vodítka.
narážam do vylešteného skla, za ktorým bola príroda. len niekedy cinkne na zem z tašky zub z ruky náušnica neviditeľná kovová. pár ľudí sa potkne a zahromží, že .. ach konečne pozrie do vzduchu. do rútiacich sa oblakov.
netvár sa už! zobuď sa! vyskoč číre telo a ovoňaj krivky budov, ktoré pošliapali lúky. rozbi výklady. klam. váľaj sa obaľ v prachu na chvíľku, len na tú, tancuj s hudbou v tvojej hlave od rána.

Ak by boli obrubníky prerušované smeli by sme sa predbiehať s kolesami gumených áut. nie sú prerušené, sú vyfúknutými paličkami z myslí spojené. ja si ich nevšímam snívam túlam kľukato smädná ale už opitá.

Nechcem kráčať len rovno a na stoličke krútiacej špirály si rozpúšťam na jazyku kakao. na do mnou vysoké nebo