Raz, keď som zbieral ďatle

autor:: janyr

rubrika:: poezia



Stojím pod datľovníkom,
zbieram spadnuté plody,
sladké a oranžové
a tie, čo nestihli odniesť mravce.

Zelené listy mávali jazdcovi,
ktorý osedlal vetrík
a prudkými úskokmi
odľahčil unavené údy

telá skonávali v piesku

a poniektoré sa topili
v blízkej priekope
ako cukrík v bomboniére.

Nehýb sa!

Skamenel som,
žeby predátor za chrbtom?
Premýšľam,
mám dostatok séra
v lekárničke?

Pot sa kotúľal po celom tele,
slnko ho sušilo
a celý život mi prebehol
pomedzi nohy –

škorpión,

rozbehol sa k pavúkovi,
ktorému som udelil amnestiu.

Dvesto očí a možno aj viac
sledovalo životný kolotoč,
mávalo bankovkami,
kým ja som konzumoval ďatle

a myslel na vás.


napísanísané:: 5.9.2007

prečítalo:: 849 ludí