k6.sk - literárny server

Vyhĺbil som jamu v parku
A postavil sa do nej
Nahý až
Po korene
Zahrabal
A roztiahol ruky
K nebesiam.

Tvárim sa
Že som strom
Asi jedinečný...
Lebo ľudia
Čo prechádzajú parkom
Akoby neverili vlastným očiam.

Ale dá sa veriť očiam?
Pretože vidím
Ako mi začali z prstov
Rásť listy
A na nose
Obrovský kvet.

Pribehlo dievčatko
A obzerá si ma
Zo všetkých strán
Jeho ruka
Siaha k mojej tvári
Odtrhlo kvet a uteká.

Chcel som vykríknuť
A bežať za ňou
Ale ako správny strom
Som sa len nemo poddal vánku
A na pozdrav je zašumel...