-

autor:: neab

rubrika:: poezia

myslím že budeš súhlasiť
s tým že sme tvrdí bez odvahy
zhubní a plní zvláštnych radostí
zneužití krvidami
plní lásky ku kvetom
pred nami more
za nami spomienky
dnes je všetko v poriadku
noc je voňavá
a ružové bobuľky hrozna sladké ako med
zajtra nebudem chcieť aby si ma zobudil
chcem vstať až iný deň
ale vôbec ak ma nemáš nechať hovoriť
o prianiach a vetre v korunách
nazrime pod hladinu
za vidinou fantastického obrazu
z ticha modrej a zelenej
a záchveve plutiev a odrazov svetla na rukách
v plaveckom obleku
noc je voňavá
a počasie je sladšie ako včera
ak dnes nechcem spať
je to preto aby som zajtra vstal ako para z listov a odrazy z vodnej hladiny
noc bola studená ako chrómová citara
namiesto psov brechali reťaze
a štrngot očí bol temný ako tiene na stene
a potom sa noc nachádza na pokraji dňa
a deň sa čuduje noci
všetky hviezdy viseli ako spravené zo strachu
a ostrovy
poznané aj nepoznané zahalila tma
počkám si na more
na kľukatú a úzku cestu k jeho hladine
počkám si na pery ktoré mi o ňom budú hovoriť
keď sa uchýlim k horám
a uložím svoje myšlienky do machu
myslím že som doteraz skutočne nezachytil
odraz pouličných lámp v tvojich prekvapených očiach
poznajú ma všetky polodivé mačky od zadných východov
poznajú ma ako svoj domov a miesto nerestí
okná príbytkov o tom nevedia
ale listy stromov dobre rozumejú
jazyku ktorý som pre nás vymyslel
každému faunovi doprajem jedno pôsobivé popoludnie
ako vietor dopraje listom radosť z pohybu
zavretý v tvojej dôvere
s mysľou a náručím dokorán
pozerám na teba
ty pozeráš na mňa
počkám ako stará fontána
kým sa tie úsmevy premenia na bozky
kým a dážď premení na vietor
kým sa na bezvetrie prúdenie premení

napísanísané:: 16.7.2007

prečítalo:: 1240 ludí