k6.sk - literárny server

Aj lastovičky prileteli

a prisadli si k nám
na elektrické drôty spájajúc
stožiare,
načúvajúc smiech.

Kreslil som prstom
po lístí, v korune stromu
a ty si pred neho postavila kľúč

ten, čo vyrezávajú na husle,

odomkla si dušu
a telo vydalo celú osnovu
do dlaní.

Na chodník sme sa podpísali
ako lastovičky,

dážď nezmyje rúž
medzi perami

červený, nie celkom tmavý,
či krvavý – zarezaný.

Asi poznajú tú pieseň,
ktorú si si pohmkávala

... varené víno,
myšlienka do dlaní
aj túžba preraziť ...

klinčekmi si roztiahla oponu,
postavila most

a lastovičky nám boli
svedkami.