k6.sk - literárny server

Cestou domov, hladím
hladím očami spoza skla, zelenú lúku,
zelenú lúku medzi hájmi vysokými,
vysokými, čo schovávajú jedinečnú faunu,
nádhernú faunu aj pred bezočivými –
pred bezočivými pytliakmi s drôtmi a kliešťami v rukách,
v kroch, už natiahli smrteľné oká,
na ktorých vyhasína,
vyhasína bezbranný život –
život, čo Boh vdýchol na zem,
na zem časom ovievanú,
kvitnúcu storočiami, ustráchanú pred nástrahami..

Ľahko privriem zrak,
zrak na znak, že milujem zem svoju,
zem svoju vdýchnem, do vyčerpania
a relaxujem znova, znovu –
znova medzi tvorstvom, či bylinami
rátam stromy, rátam zda mi,
zda mi dúha dodá snahy,
dodá múzy, v každodennom spánku,
spánku sladkom, nikým nerušenom –

odpojený od sveta ...