k6.sk - literárny server

Homo sapiens
Z vonku...
Homo animal
Z vnútra,
Odhalil sa sám,
Každý deň...
Mi rúca sen,
Že človek je ľudský,
Strieľam z pušky,
Pretože ani ja nie som človekom,
Strieľam do teba,
Blesky z neba,
S rachotom osvetľujú bojisko,
Kde ruka v ruke...
Strácame svoju dôstojnosť,
Svoju ľudskosť,
Na bojisku všedných dní,
Zostáva len pustota mojej mysle,
Roztrhaná zástava vlajúca zvisle,
Ktorú stiahnu,
A poskladanú položia na rakvu ľudského rodu,
Bez ďalšieho zrodu,
Bez plodu v maternici,
Ktorý by nás spasil,
Minulosť,
Budúcnosť,
Zostáva iba krutosť,
Zvieraťa,
Kata,
Ktorý odtne hlavu poslednému Človeku,
Zostanú len neforemné mátohy, bez duše,
Iba púšte a súše,
Bez vody,
Ktorá v prameňoch vyráža na povrch,
Zastaví sa jej tok,
Už ju bolí bok,
Od jej zbytočnej snahy...

Mala to byť óda na ľudí,
Ale potom som si uvedomil,
Že ľudskosť,
Je cnosť,
Ktorej sa ľuďom nikdy nedostalo a nedostane...