k6.sk - literárny server

Poskladám ti lokne,
stočím prútiky z voňavých vlasov
pri potoku bez pstruhov.

Lekná v ňom neplavú
len divá ruža
spestrí stojacu hladinu,

v ktorej sa stretnú naše očí
na dne pri gaštanoch

... ponorím sa ako prológ
s päťdesiat haliermi ...

a hladina vysloví dlhé o.

Naša Gaštanová ulica –
ochranný štít proti slnečným lúčom,

roztečený asfalt vyhýbajúci sa krokom
a žblnkot vody osviežuje

vysmädnuté telá.