k6.sk - literárny server

Verklíkova» stále to isté...
eąte nedozrel čas
milosrdné lľi, no uľ bez súcitu
drie» stále tú istú dlaľbu nepýta» sa prečo tam vlastne idem a čo tam vlastne robím...
Liečim alebo je to vąetko len hra na naąu pravdu ktorá je opretá o klúč?
no ten klúč nemám na konci jazyka.
Ako lahko sa dá prejst od reality do fiktcie
od reality k zblázneniu

Za zachovanie kontaktu s realitou treba prejs» po úzkej lávke ľivota a nepozera» sa do hlbín priepasti vlastnej ...
Hlavne neąkodi» a posúva» sa po lávke, nepozera» sa dole...
...ale na ciel kdesi na Olympe