otec

autor:: insania

rubrika:: poezia

Prišívam jazyk nevedomý,mokrý,
na planétu, planétu
bez darcu tĺkota srdca,
navretých žíl drevených, plných zákazov!

Pohľadom cez stenu lží,
visiacu na ústach bodavého,
jemného ihličia, podáva mi
modrý bozk rukou! - Ach...

Po večeri karminovom, s náručou flórii
nútený bol som kľaknúť k zemi,
prstom olízať jej horkú chuť.

Miechou šľahlo ma na dno
ako bičom! Dno, šupinatých panien.
Voňavými blanami hladkajú mi
neposlušné vlasy.

- Pre viac dýcham!

napísanísané:: 1.6.2007

prečítalo:: 925 ludí