k6.sk - literárny server

Slnko sa spilo ostrosťou poludnia,
bradou opreté o okná kuchyne zastavilo čas
a tvári sa, akoby priam varilo lúče
v tých teplých, sladkých erupciách.

v podobe omamných zvratkov neznámeho božstva
fotóny dopadajú na okennú rímsu.
keď sa neskôr olizujú na rozpukaných perách okeníc
vo vzdcuchu cítiť posolstvo ich bozkov.

len zachytávať útržky hodín valiaceho sa času,
keď človeka objíma neznáma, tajomná
voňajúca krása, zvádzajúca k samote bez svedkov
a vidieť to naše neustále trápne bytie
do prázdnych hrncov pripálených možností.

prázdne civieť na tie fantasmagórie
včerajšieho flámu slnka s koketnými hviezdami
a oči načahovať za severným vetrom
umytou oblohou, chytajúc vysoký tlak vytrepaných nebies.

nevediac, čo sa hodí k stredajšej chvíľke
slastných múk, ohnutý pod váhou vzduchu
musím vyliezť z úkrytov za záclonami
s nádejou, že tam vonku objavím
jednoduchosť dní, keď som bol blonďavý chlapec
s nevinnou ofinou a belasými očami.

do očí mi vpadlo slnko, tak veľké
až vyplavilo všetko, na čo som mohol spomínať.


(03/2005)