-

autor:: neab

rubrika:: poezia

pozri sa na tú zem a priestor okolo nej
vidíš jej línie
vidíš jej hranice
môžeš si vychutnať nerovnosť terénu
moje boky už nedokážu klamať
a moje objatie je hladné ako vlk
z tvojich rozšírených nozdier cítim nehu
a z tvojich pootvorených úst vôňu ružového vína
sedeli sme nad novým kobercom hlboko do noci
hrali sa s úvahami a vyhlasovali ich za problémy
zredukuj svoje vektory
na malé nehmotné body v priestore
slnko je naliehavé
ako vtedy keď som si s údivom fotil Pincio
biele teplo
biele teplo ma zalieva
som ako mesto prísnych tradícií
a hlavné mesto rozmaru
áno je to možno práve frivolnosť čo robí mladých chlapcov príťažlivých
a je to práve frivolnosť o čo sa ma snažíš pripraviť
aké nádherné je naše dobrodružstvo
môžme urobiť všetko čo nikdy nebolo urobené
ale pamätaj prosím kým prídeš večer ku mne spať
všetko mysliteľné bude myslené
moje boky neklamú
a moje viečka klesajú rozkošou
namaľujem si oko na čelo
hrozivé oko s dlhými riasami
aby som ako morská hladina
hladina s hlavou medúzy
načiahol k tebe chápadlá
nechal ich ružovo zakvitnúť
lákal ťa vôňou ich nektáru
sám sa stal podstatou vábenia
tak ako škaredú samičku
lákajú pestrí vtáčí samci v betely
omám ma prosím jeho listami
a ja ťa ráno kávou zobudím
zamiešam do nej vôňu nového dňa
aby si naďalej s večerom
spočíval v mojej posteli



napísanísané:: 20.5.2007

prečítalo:: 1142 ludí