-

autor:: neab

rubrika:: poezia

Nebo sa konečne vyčistilo a ty medzi nás položíš kilometre
je možné že hľadáš rozkoše
som ako večne snovajúci pavúk
a mojou láskou je sieť
ono je zložité byť ako dolina
podvoliť sa ti ako súmraku
A píšeš ako ma miluješ
a tvoje požiadavky ma nútia ti proste neveriť
zostanem doma sám
s kľúčikom na krku
vyrástol som aby som sa stal sídliskovým dieťaťom
aby som zarástol ako opustená záhrada
a čakáš že len čo vkročíš zrazu zakvitnem
proste to prišlo
samo a nečakane
nikto to nežiadal nikto to nečakal
aj keď sa to dalo predpokladať
hoci sme na to nemali silu
som voja koža ktorú si s radosťou raz za čas vyzlečieš
Koľko bozkov mi prišlo od našich operátorov
vzduchom ak káblami
a koľko túžob bolo za nimi
máš tisíc mien na tisícich miestach na zemi
ty o tom nevieš ale ja poznám všetky a dobre
na chvíľu som stratil seba samého
ako vždy keď ma pobozkáš
a položíš moje mäso vedľa seba do postele
na chvíľu som sa neovládol
ako tma keď padá na dno hlbokej diery
ako náhradu mi tu necháš samotu
jej druhou hlavou je dúfanie
náruč má plnú kvetín
oči má prázdne a hladné ústa
ako náhradu za mňa vždy hľadáš nové osudy
na nových uliciach s novými ránami
s novými usínaniami s neistým trvaním
dočasnosť môže byť úžasná
úžasné môže byť trvanie
navzdory obytnej ploche a adrese
aké sú nežné naše periny
koľko mám priestoru v posteli kde miesto duše leží pyžamo
nemusieť počúvať nemusieť hovoriť
môcť si vziať víno do vane
žblnkotať nad vodou dymom z narghilé
očistiť oči slzami
živiť si dušu úsmevom
tešiť sa z vidín za bielymi stenami
otvárať myseľ pomyselným vyhliadkam
môcť chodiť medzi nábytkom s novými očakávaniami
môcť zažiť nové trasy a nové názory
tešiť sa z nútenej slobody
báť sa sklamania viac ako smrti
spoznávať nové možnosti
polievať kvety a kŕmiť rybičky
kým zas všetko nevezmeš do svojich rúk
a potom sa stať mačkou
túliť sa na kolenách a hľadať teplo kým zasa pominie

napísanísané:: 7.5.2007

prečítalo:: 1065 ludí