k6.sk - literárny server

Čo všetko sme si sľúbili
obrus je ako oceán a popolník ako horiaca loď
Predstav si stromy vrhať tiene žičlivú pôdu záhrady
Predstav si oblaky hladiť ich koruny
Predstav si slnko za oblakmi
Leto sme strávili pri tom jazere
na hladine
pod hladinou
prvý raz som videl ryby v prirodzenom prostredí
pásli sa ako kravy a všetko bolo sivé a zelené
počujem naše steny
áno zišlo by sa ich vymaľovať
počujem steny hrať tichým hlasom
tvoj byt je hracia skrinka
a pozri som baletka zo šperkovnice
aké roztomilé
áno doprajem si pár tichých hodiniek pod vrchnákom
žiadne prekvapenia
žiadne predurčenie
a ticho
to je moje posledné predstavenie
v dokonalých kulisách
a ráno keď sa prídeš ozdobiť budem tu znova
aké roztomilé
počujem
ticho a do rytmu vydávať zvuky poháre
aké roztomilé
a ešte je aj pekné počasie
nie dnes to nespraví kľúčik ani šepot vetra v závesoch
možno by pomohlo trocha ohňa a vôňa škorice
to sú celé moje túžby
akokoľvek tajné
akokoľvek obyčajné sa môžu zdať
áno dni začínajú
alebo pokračujú podľa potreby
Pozri sa na mňa a chuť mojich slín
a radšej si zahryzni do jazyka než bu si mal povedať že v tej chuti nenachádzaš uspokojenie
Pozri sa na mňa a na zelenú v mojich očiach
je ako démon z kopcov
alebo ticho vodnej záhrady
Hneď ako postavím na kávu
ozvú sa zborovo kľučky na dverách
otrepávam mokrý dáždnik
a dvere vrtia chvostom
obúvam si topánky a nábytok ma sleduje psím pohľadom
Dni sú dlhé a doba je zlá
viem že myslievaš na môj hlas
na keď si sadneš na posteľ v hoteli
kdekoľvek už si a čokoľvek tam už robíš
zatváraš oči a počúvaš ako hrá pre mňa tvoj malý byt
je ako hracia skrinka
čo v sebe ukýva poklady