k6.sk - literárny server

Poležiačky, potichu ako sen
zmiznem
v chaotickom novembrovom dave
budem kričať
že chcem ešte vyšie vyrásť
až k tebe
a znovu sa narodiť na tento svet
ako mesiac
v okne obesený dolu hlavou
bez myšlienky
s prvým letným lúčom splynúť
do červena
kým to maliar nenakreslí rukou
do kaluže
vystavený na pominuteľnej výstave
vedľa Picassa
budem sa tváriť že rozumiem svetu
po slepiačky
zatvorím sa s flašou vína v leporelu
a budem mlčať
pri roztočenej rulete kde vsadím lásku
stratím hlavu
v ranných hodinách na zastávke MHD
dobodaný
masovým vrahom motýlov ako trofej
do albumu