Frázy, ktorými si odopieram život

autor:: zizzy

rubrika:: haluze/blbosti

Pohľad na vlastnú smrť
Bollywoodský chillout
Lyžica od pudingu v ruke....
Prúd lávy sem a tam, hore a dole
Je vriaca a zohrieva
Stláča bolesť
Namiesto kriku vychádza z mojich úst len teplo
Hudba ma vznáša, rozptyľuje do priestoru
vzdych bolesti, horiaci kaktus
výčitky kľačiace nadomnou
topím sa vo všetkom, no neprestávam dýchať

„Potom som sa zobudila. Posteľ bola ovracaná. Keď som to uvidela, tak bola ešte viac.

Včera večer som šla domov a smiala som sa. Hlasno, už dlho môj smiech nepoburoval. Už dlho som tu nebola. Bola som v karanténe nazývanej morálka a hrdosť.
Včera som prišla nato, že sú to len pojmy. Frázy, ktorými si odopieram život. Ale načo? Prečo, keď ho treba žiť?
Viem, nerozumieš tomu. Ešte dovčera sme boli v karanténe obe. Ale chceme tam byť?
Hľadala som uspokojenie. Som tu a teraz, a keď nepotrebujem duchovné hodnoty, prečo sa nimi kŕmim? Aby som prikryla realitu? Svoje skutočné Ja?“

Vtedy sa to začalo. Strácanie. Hľadala som ju. Už ňou nebola. Kŕmila sa svinstvami, ktoré rozkladajú ľudské hodnoty.
„Veď žijeme len raz.“ Vravievala.
Veď hej....a tú jedinú možnosť minula. Dokazovala si, že je dospelá.
Prebrala som štafetu. Nechcem dobehnúť do cieľa............

napísanísané:: 25.4.2007

prečítalo:: 1326 ludí