Jar

autor:: :(

rubrika:: poezia

Je mi teplo.
Nad asfaltom ako olejová škrvna,
všetko sa v nej rozmazáva.
A kto najviac trpí?

Čiňany za sto korún so zľavou
majú rozleptané podrážky.

Toto nie je Jar, ale peklo.
V Podtatranskej doline
ľudia by vedeli rozprávať,
ako horia stromy a požiarnicke košele.

Ešte že som mestské dieťa,
železobetón zatiaľ nehorí.

Vlastne máme sa tu dobre na západe,
neperlivý Rajec nam chutí,
baby v sukniach sú tiež pekné
a fontána tak príjemne osvieži.

V počasí hovorili, že sa už mám natierať
zajtra bežím do TESCA, rakovinu nemožno podceniť

Ale teraz šup-šup na Slniečko,
hlavne že sa ľudia konečne usmievajú.
Emisné plyny a predimenzované parkoviská,
ďakujeme!

napísanísané:: 16.4.2007

prečítalo:: 1335 ludí