k6.sk - literárny server

Podržím,
možno to nie je
správne slovo, keď ťa
prenesiem ponad sedmokrásky,
čo obkolesili ťa
ako princeznú pytači
v Drugethovom parku
pri kolonáde
hoci dnes sa tam
netancuje.

Stojí,
áno stojí tam
bronzové dielo umelca ...

... kde sme sedávali
a krútili hlavou,
keď nezamestnaní Rómovia
hrabali lístie možno
storočných líp,
popod ktoré cválala
na bielom koni
posledná blondínka
tohto rodu z posledných
tristo rokov

a ktosi ich dal vyrezať ...

má rovnaké priezvisko
a nepíše jemné básne
pre teba.
.
Unesiem,
ani to nie je správne
napísané,
pretože sa nezdráhaš
v mojom objatí –
len aby sme tieto
jarné úsmevy nepošliapali
ako skákajúci vrabec, čo
nalietaval okolo partnerky
a pýšil sa bielym pruhom
na krídlach.

Letel
určite letel som
k amfiteátru ...

... keď deti tých Rómov,
čo zametali lístie
bili tvojho mladšieho brata
za to, že im nedal
prvú cigaretu, ktorú potiahol
otcovi, keď hľadal
päť korún na zmrzlinu
pre svojich päť detí

spoločensky unavený ...

a došlo mi,
že naše miesto, únikovú chodbu
z kaštieľa, čo pretrvala
zopár storočí
ten istý človek zavrel
na visiaci zámok
s ceduľkou:
zákaz vstupu
možnosť prepadnutia stropu !!!

A teraz premýšľam,
aký slovesom mám začať
písať ďalšiu báseň pre teba,
než dôjdeš domov ...