-

autor:: neab

rubrika:: poezia

Keby som mohol byť oblakmi a podstatou tečúcej vody
nepomenovanou nepomenovateľnou
ktokoľvek by sa mohol nahnevať a vyčítať zlobu vesmíru
ako však nachádzať rozkoš v ovocí keď každý šťavnatý plod je len prchavým tieňom bez vôní
mať tak moc žehnať životu
vzal by som do rúk vodu namiesto veľkých slov hlboké nádychy
rukami hladinu rozčerím nádychom z vetra uberiem
existujú veci priezračne žiarivé ako letné popoludnie a trblietavé ako jazero v daždi
Až v rámoch ožijú obrazy priradím rukám farby a zvuky
žiarivé farby a zvuky lahodné ako šepot blízkych rúk
Kúpil som rastliny nie preto aby kvitli
aby vyplnili priestor medzi mojim očakávaním a tvojim strachom
až zožnem kvety a korene budú môcť znova rásť - je možné že naštartuješ auto a povezieme sa niekam ďaleko- až zožnem kvety trochu sa zamyslím
povedal som že ma bolí pozerať sa na to ako veľmi ma potrebuješ
myslel som že ma bolí vedieť ako ťa potrebujem ja
snáď to bol sen o ulici v sépii a hlave mŕtveho
Musím sa obrniť kúzlami
počujem vietor zavýjať so psami
štrngotať kosti a s kosťami reťaze
Sú kroky čo vedú späť aj keby sa mali stratiť v močiaroch
ktosi vtedy zaklopal na dvere a mne sa zdalo že nie ej nič krajšie než spočívať v útrobách živého človeka
cesta je priama široká hlboká
lemujú ju kamene a zvuk bosých nôh
možno sa z mojich vlasov stanú vretenice a z tvojich skutkov jed čo nás otrávi
a moje srdce sa premení na kameň
o tisíc rokov roztrhá slnko rozum na kusy
prisahám že som sa snažil ťa udržať
právom a v ponížení
pripravil som ťa o seba
to kvôli vôni jazmínu
je taká pôvabná
je taká plná a hodvábna
takéto prívlastky môcť nájsť len v Hľadaní
ani tam čas celkom nestojí


napísanísané:: 11.4.2007

prečítalo:: 1023 ludí