k6.sk - literárny server

Správa s poniklecom


Rád sledujem
prebudenie lúčnych vôní,

vstanem skôr
so včerajším chlebom
a predbehnem zamknuté hlávky,

čo nemo odolávajú noci –
zasielam ti správu

s poniklecom.



Ranný kúpeľ


Kým vtáctvo spí
vypustím myšlienky do hmly,

prestavím vstávanie
s neprebudenou pláňou
a vykúpem rozospatú tvár

v odraze lúčov –
privriem oči, nadýchnem sa

rannej rosy.



Čaj a lúče

Krotím hlad,
vstupujem s okom sokola

do útrob chlebníka
k čerstvému jahodovému lístiu
z prvej tváre jari.

Aj dnes mi ohrievaš kríže
stuhnuté z večera

a prízemného mrazu.



Podbeľ a včely

Začal sa
život pod suchou trávou

pomocou úsmevu
napáda sietnicu mojich očí –
sýta žltá čaká na včely

prebudené teplom
ohnivej gule

za rána.



Pristátie

Vznášam sa,
keď ma vietor zľahka nadnáša

pri potulkách hájom –
ukladám si obraz prebudenej zeme
do pamäte,

na podrážkach nájde východ
až pristanem na lúke

padákom.



Snežienka

Zatajím dych,
keď ma podráždiš v nose

aj keď si bledá
maľuješ chladné obrazy
teplého dňa

spod snehu na východ
zamávaš tyčinkami

i dnes.



Domov

Kľaknem
a nahnem sa k zemi,

celý dúšok vône
vysajem a nechám prejsť telom,
keď po nej kráčam

kŕmi ma vihorlatská sopka
i morské oko na balkóne –

domov.