Tyče

autor:: johny45

rubrika:: poviedky

Tyče. Pozerám okolo seba a všade vidím tyče. Až neskôr som si uvedomil, že som v autobuse a držím sa jednej z nich. Volám kamarátovi. Druhý o chvíľu nastúpi. Ani jeden so mnou nechce ísť ďalej piť.
Všade samí ľudia. Mal som pocit, že sa poštím. Naľavo sedí žena, ktorá...možno ani nie je extra pekná...neviem posúdiť, lebo spoza tyče ju veľmi nevidím. Ale má oči. Veľké, obrovské, neskutočne rozmerné oči. Také veľké oči by som chcel vlastniť. Pozerať sa do nich a bozkávať ich. Ešte nikdy som nebozkával oči. Myslím, že je to úplná blbosť, ale tieto by som celé vyoblizoval. Z lásky.
Napravo ďaľšie oči. Rozmazaný make-up. Z viečok sa ťahal dole a ja by som ho najradšej vypil. Milujem rozmazaný make-up. Rozmýšľal som, koľko mám peňazí. Možno by sa to dalo kúpiť. Tie rozmazané a tie obrovské oči. Ktovie, koľko by to mohlo stáť.

Stojím, obzerám sa a podo mnou sedí nejaká ženská. Nevšímam si ju, ale ona zrazu zodvihne hlavu a spýta sa ma: „že ide strašne pomaly?“
„Áno,“ prikyvujem, aj keď som mal pocit, že autobus ide normálnou rýchlosťou.
„Vy máte auto?“
„Nie,“ kývnem hlavou a keď rozmýšľam nad motívom otázky, napadne ma, že auto ide určite rýchlejšie.
„Škoda.“ Vyzerala sklamane.

A možno si teraz všetci myslia, že sa poznáme a mne je to jedno, iba sa smejem, lebo som počul, že českí futbalisti mali po prehratom zápase na izbe kurvy a všetci ich za to odsudzujú.
No a čo? Veď sa musia nejako odreagovať. Ale táto bola naozaj škaredá.
Vystúpil som a opäť som mal silný pocit, že sa poštím. Domov som skoro bežal. A zase bol Rosický na titulnej stránke.



napísanísané:: 27.3.2007

prečítalo:: 980 ludí