k6.sk - literárny server

zatúžil som po tebe ako po čerstvom a šťavnatom ovocí
potreboval som ťa ale bolo neúnosné spomínať
každý okamih dostal čo mu patrí
hlavne ten keď si miloval moju tvár na pozadí ovocného stromu
v ríme práve dozrievali mandarínky
a vzduch sa otepľoval závratnou rýchlosťou
očakávali sme dážď a priali si mať v záhrade motýle
nikto nepredpokladal že to bude také zložité
občas sme pozreli len tak do diaľky
a zasypali trávu nežnými pohľadmi
nič nesprávne sa nestalo
šiel som len kúpiť ľudí a zbrane aby som začal vojnu
povedz mi prosím pár tenkých slov čo sa mi zmestia do vrecka na košeli aby som si ich vzal
do mojich zákopov
do mojich medzí na šedej strelnici
možno sa skutočne napokon rozhodnem že ťa viac nemôžem chcieť vo svojom živote
slnko je mohutné a moje oči také malé
najväčšie kroky som urobil tvojimi nohami
aj napriek priepastným rozdielom
chcel som byť ohňom a stal som sa kvetinou
stal som sa útesom
stal som sa tkaninou
súčasťou sveta a systémov
chápanie je zátaž uvedomovanie si smrť
otvorený ako moment dvoch protiľahlých bohov
ani rieka ani koryto
možno skutočne dostanem to čo chcem
možno skutočne dosiahnem potrebné
kde sa však potom ocitnú všetky tie tvoje hranice
poctivá práca poctivých rúk a úsudku
v duši nosím dve tmy a na perách farby letného rána
moje oči sú les
taký som hlboký
tmavý a plný života
všetko čo sme chceli je žiť ako ľudia na chvíľu
predstierať odvahu zo strachu
zastrieť sa stenou z pokoja
ustlať si na mäkkom túžení
vzývali sme spln a magickú silu jeho odrazov
otázky viny sú malé a detinské
budú to svetlá čo ťa povedú domov len toľko môžem povedať
budú to svetla čo ťa povedú odo mňa k večnosti
možno je všetko primálo potrebné
možno sme vieru stratili
tri krát zavolá kohút kým sa naplnia naše osudy
ako sa tri krát volá o pomoc
schovaj sa prosím do tieňa
slnko je prisilné a moje nohy ťažké
schovaj sa do tieňa a ja budem ako vždy pozerať slnku do tváre