Po čítaní

autor:: johny45

rubrika:: rozpravky

Po čítaní sme zaliezli do mesta
unavenými topánkami hľadali cestu
pokračujúceho dňa
ktorý ešte nemal opito odpadnúť
cestovali sme po svojich
aby bolo všetko vidieť zblízka

hovorili ste, že takto v noci
je to mesto krajšie
-iné

keď odišli príjemné poetky
motali sme sa tam a naspäť
len aby sme mohli prejsť tunelom
/pešo a bez svetla, aby to malo tú správnu atmosféru/
stúpali si po nohách
a zaostrovali do tmy

na hrade už vietor neskutočne otravoval
no my sme pozerali na ufo
na niečo oranžové vystrihnuté do oblohy
rozprávali, že o tom možno niekto napíše
o moste vysekanom do mesta
a či je tá veža vysoká, alebo nízka

schody dole, nové domy, drahé byty
raz by som tam chcel bývať
a možno vtedy, cez to otvorené okno
mohol som vliezť do spálne
a prikryť sa čistou perinou

pivo sa v nás strácalo od smädu
a pre istotu
aby sa v plechovkách nepokazilo

v podnikoch červené svetlá
cez sklo gestá,
že majú zatvorené
veď pútnici môžu ísť aj inde

dlažobné kocky sa vnárajú do topánok
ešte pár domov a možno niekam prídeme
opitý raper nás chce viesť mestom
lebo vraj nosí pri sebe tisícpäťsto korún
lacnejšie už žiadna nepôjde
/nemyslel tie škaredé/
a neverí, že nám ide iba o lásku

konečne teplo
voľný stôl u Františkánov
a ja som chcel jesť jesť jesť jesť jesť
ochutnať celý jedálny lístok
no výraz na tvári obsluhy
naznačoval dlhé čakanie
tak len skaf objednal štyri presá
na očiach a perách čašníčky
hojdalo sa slovo – čo?
ako syr z rajčinovej polievky

ešte posledné debaty
o komerčných rádiách
starých časoch
a o tom, že to moje – pičovina –
je len póza

04:01, alebo tak nejak –
za chvíľu im pôjde diaľkový autobus
a ja som až na zastávke zistil
že zase budem musieť ísť taxíkom






napísanísané:: 11.3.2007

prečítalo:: 1121 ludí