k6.sk - literárny server

pamätám,
vošla si
do vlastného priestoru
sklamania.

vyčerpala slzy z dlaní
zamiešala
do bieleho striku
a prikryla sa
riasami vlhkých očí
za závojom modrej clony.

moje non – stop číslo
máš aj ty.

rozprávam
prázdnou dlaňou –
dym z cigariet
dotkol sa
mojich prstov
a prešiel po kartách
na stole.

váham.

zopár neznámych očí
by ma zavraždilo,
ale ja vidím
budúcnosť –
vysušenú ružu
na stene pri ikone
z románu.