Zadok

autor:: Michal Abaffy

rubrika:: haluze/blbosti

Uvidel som veľký zadok a ihneď som mal neodolateľnú túžbu si doňho kopnúť.
Tak sa vytŕčal, hovoriac mi: „Poď, kopni si do mňa.“
Zastal som a lepšie sa naň pozrel.
Patril akémusi veľkému chlapovi, ktorý sa skláňal nad otvorenú kapotu auta a čosi tam majstroval. Keď zadok zistil, že sa zrejme neodhodlám doňho kopnúť, začal sa mi vysmievať. „Ha – ha, nedokážeš to, si zbabelec!“
Práve to ma vyprovokovalo. Natiahol som nohu a rýchlo ju vymrštil vpred. Tak, že posmievajúci zadok to špičkou nohy schytal priamo uprostred. Chlap, do ktorého zadku som kopol, si udrel hlavu a otvorenú kapotu. Náraz vydal zvláštny zvuk.
Vtedy som si uvedomil, že zadok vlastne len dosiahol, čo chcel. Vyprovokoval ma, aby ma následne jeho veľký majiteľ zmlátil. Keď sa ten obor chytil za hlavu a vstal, premkol ma oprávnený pocit strachu a dal som sa na útek.
Bolo však neskoro.
Zúrivý obor sa za mnou rozbehol a takmer ihneď ma aj dolapil. Nadával a vyhrážal sa pritom takými hrubými slovami, že ich radšej ani nedám na papier. Vo veľmi zmiernenej forme by sa dali jeho vety vtesnať do tejto: „Za to budeš pykať.“
Nehodlal to nechať len tak. Bum, bác, ľavý, pravý hák, úder do brucha, všetko sa mi zahmlieva a točí, idem vracať, neudržím sa na nohách, padám a dostávam úder do nosa...
Spadol som na zem, krv mi tiekla minimálne z nosa a úst, ale bol som spokojný, lebo chlap so zadkom vyzeral, akoby mu to ako pomsta stačilo. Vyštekol ešte jednu vetu, pozostávajúcu zo štyroch vulgarizmov a jedného nevulgarizmu. Na zdôraznenie svojho opovrhnutia ku mne, si odpľul blízko mojej tváre.
Potom sa otočil a kráčal naspäť k svojmu autu.
Ležiac som zo zeme pozoroval jeho zadok. Tak sa rehotal mojej sprostosti, až si riadne nahlas prdol.

napísanísané:: 1.3.2007

prečítalo:: 974 ludí