k6.sk - literárny server

Tento deň by sa dal opísať ako deň so šokovou terapiou. A to ešte nik z nich netušil, že sa ešte nekončí. Naďa s Petríkom vystúpila z auta pred traumatologickou klinikou. Policajt sa ešte uistil, či ich priviezol do správnej nemocnice. Keď sa potvrdili jeho informácie vybral sa s ňou na pohotovosť. Naďa sa posadila na lavičku. Jej telo vysielalo všetky možné vlny. Triaška sa usadila v jej údoch. Pritisla k sebe Petríka. Zohrievala sa jeho teplom.
Môžem vám priniesť kávu alebo čaj? - opýtal sa policajt.
Nie, ďakujem. – odvetila.
Otvorili sa dvere. Vyskočila z lavičky. Sestrička neodpovedala na ich otázky. Odvolala sa na pohotovostného lekára, ktorý mal plné ruky práce. Avšak policajta vpustila do ambulancie. Dvere. Drevené dvere. Boli tak blízko a možno aj ďaleko. Začula svoje meno z inej ambulancie.
Počkaj tu a nikam nechoď – povedala Petríkovi.
Áno mami – odpovedal.
Vošla do vedľajšej ambulancie. Sledovala všetky pohľady. Hľadala odpoveď. Zatiaľ sa nik s ňou nebavil o jej manželovi. Sestra jej pomerala tlak a pulz.
Čo sa - ani nestihla dokončiť a počúvala odpoveď – tíško prosím. Nemusíte sa báť. Manžel je v poriadku. Tieseň, ktorá ju držala v napätí pomaly opadávala.
Ako je na tom?
Pán doktor vám všetko povie.
Sanitár jej prehodil deku cez ramená. Potom priniesol pohár vody. Vypila ho. Sedela a čakala. Potom ju poslali ešte na chodbu. Občas začula akési divné slová spojené s jeho menom, ktorým nerozumela. Posadila sa pred ambulanciu. Sledovala čas. Hľadala odpovede. Po chodbe začula niekoho utekať. Rýchle kroky a výdychy sa približovali. Anesteziológ a dve sestričky už klopali na dvere. Keď sa otvorili vošli dnu.
Zástava. - vyšlo z ambulancie.
To slovo jej prešlo žilami. Nepripúšťala si ho k srdcu aj keď jej ho otváralo. Slzy prekročili hrádzu slzných kanálikov.
Volal už niekto na sál, či je pripravený? - ktosi zakričal. Padla na zem. Malý Petrík kričal na ňu aby vstala. Nepočula ho. Sediaci pacienti privolali sestru. Tá zalarmovala sanitárov. Priviezli lehátko. Položili ju na ňu a vošli do vedľajšej ambulancie. Malého Petríka zobrala iná sestrička so sebou do ich dennej miestnosti a zapla mu televízor. Nechala ho s tým, že ak niečo bude potrebovať nech zazvoní a ona príde. Petrík sa chvíľu pozeral na televízor. Potom pootvoril dvere a sledoval pacientov sediacich na lavičkách. Čosi si šuškali. Na stole našiel otvorený obväz. Ako malý pavúk sa s nim začal hrať. Robil siete. Vyšiel aj na chodbu. Nik mu nedokázal oponovať. Zrazu si všimol chlapov v červenom. Tlačili nejaký vozík s pacientom rovno k ambulancii. Rozbehol sa k nim. V tom sa jeho oči otvorili a od prekvapenia nedokázal hovoriť.
Ahoj Petrík. A ty tu, čo robíš? – opýtal sa ho strýko Pavol.
Ja, ja , my sme tu prišli za ockom. – odpovedal.
Za ockom?
Áno, za ockom.
A čo sa mu stalo?
Havaroval.
Vy sa poznáte? - opýtal sa záchranár s papiermi v ruke.
Jasne, sme rodina. Je to môj synovec.
Záchranár zaklopal na dvere. Otvorili sa. Chcel vojsť hneď dnu, ale všimol si, že je tam plno.
Čo nám zas veziete? – opýtala sa sestra.
Polytrauma. – odvetil.
Ak priveziete ešte jedno tak začneme asi štrajkovať- podotkla s úsmevom.
Tak sa budeme snažiť už nepracovať – žartoval.
Prosím vás – ozval sa primár – vozte to už niekam inam. My už máme na dve hodiny až vyše hlavy a ešte zopár pacientov pred dvermi. A to nehovorím, že budeme operovať do rána. Čo je tomu?
Otvorená zlomenina stehnovej kosti, pravdepodobná zlomenina ramennej kosti, ale inak stabilizovaný pri vedomí.
Dobre dajte do vedľa. – odpovedal. Tá pani je už v poriadku?
Áno – odpovedala sestra. Dostala magnézium, tlak, pulz, saturácia v norme.
Videl ju niektorý z lekárov?
Áno.
Tak ju posaďte von a preložte toho nového. Hneď som pri ňom.
Naďu vyviedli von. Posadili na lavičku. Petrík sa opäť usadil pred televízor. Pavla priviezli z inej chodby. Nevideli sa. Preložili na traumatologický vozík. Primár podpísal záchranárom papiere.
Ale myslím to vážne. – povedal prísne. Vozte to do iných nemocníc.
Keď vy ste najlepší.
Aj toho ste mali odviezť do Krče. Veď z južnej spojky je to tam bližšie.
Áno. – odvetil záchranár.
A žiadne ráno o štvrtej ako to vy viete – a v tom sa už aj zasmial.
Keď inak nedáte. Majte sa a príjemnú službu.
Príjemná bude, keď vás už dnes neuvidím.- poznamenal primár.
Jasne.
Dvere sa zatvorili. Na ambulancii bol zrazu prievan odborných lekárov. Sestra volala konzilíum. Internistu, anesteziológa, chirurga, neurológa aj očiara. Aj keď na ambulancii boli iba dva písacie stroje, každý niečo robil. Ak momentálne nevyšetroval tak niečo písal. Neurológ poklepal kladivkom aj sestru po zadku. Tá mu naznačila, že pacient je vedľa. Anesteziológ sa opýtal, či môže ísť písať vedľa.
No keď už tam budeš tak preklepni aj tamtoho pacienta. – navrhol primár.
Aj tamten pôjde na sál?
Otvorený femur tu asi neurobím.
Dobre.
Takže pre všetkých, vedľa je ešte otvorený femur. Ten budeme tiež operovať hneď po tomto – a ukázal na Petra.
Sestra aká je situácia na chodbe?
Ale dá sa. Nič vážne tam nie je.
Čo sa dá pošlite do rontgénu a zbytok postupne na sádrovňu. Doktor Musil si ich vezme na starosť.
Dobre, pán primár.
Ten s tým femurom už bol na rontgén?
Áno.
Kde sú snímky?
Laco šiel po nich.
Akože šiel po nich, čo je to za zmätok. On priviezol pacienta bez snímkov? Čo je debil, či čo?
Počúvaj, obaja sú schopní plnej anestézy. – povedal anesteziológ primárovi. Chceš to na papier?
Samozrejme.
Tak mi daj voľný stroj nech idem na sál.
Nájdi si nejaký, koľko myslíš, že ich mám. – pousmial sa primár.
A čo ty? – otočil sa k internistovi.
Ak bude labák v poriadku, nie je problém.
Čo hovorí chirurg?
Podľa mňa by nemal byť žiaden problém, ak áno mám pager do minúty som na sále.
Dobre.
Volá labák. – poznamenala sestra.
Miro mrkni sa na to – povedal internistovi.
Po neurologickej stránke?
V poriadku. – odvetil neurológ.
Výborne. A to oko ako?
Dobre. Môže ísť. – odpovedal oftalmológ.
Dnes tu lieta toľko anjelov, že ak by sa dalo operujeme hneď na dvoch sálach. – pousmial sa primár.
Lenka, zvládnete tu pohotovosť s Lacom sama?
Myslím, že áno, pán primár.
Super. Dano choďte sa umyť na sál.
Umyť na sál?
Na sál. - potvrdil primár.
Prečo na sál?
Na sál som povedal. Budete držať háky alebo operovať. Znie to lepšie?
Ach tak.
V ambulancii nastal výbuch smiechu.
Laco otvorte dvere na vedľajšiu ambulanciu nech to nehovorím dvakrát.
Áno pán primár.
Primár sa postavil tak, aby videl oboch pacientov. Sestra mu podala ich dokumentáciu. Nebývalo to zvykom, ale toto bola mimoriadna udalosť. Aj chirurg si to všimol, ale zatiaľ boli všetci ticho.
Tak vážení Novákovci. Obaja ste utrpeli dosť vážne poranenia. Budeme vás musieť oboch operovať. Najprv na sál pôjde Peter a potom Pavol. S peráciou ste boli obaja oboznámený a súhlasíte s ňou. Máte ešte nejaké otázky?
Nerozumiem. – povedal Peter.
A čomu nerozumiete, pán Novák?
Aký Pavol?
Pavol Novák.
Ja tu mám brata?
Áno, máte. Dajte ich na chvíľu dokopy, majú si čo povedať.
To snáď nie je pravda.
Z vedľajšej ambulancie priviezli druhého pacienta. V miestnosti zavládol aj smiech aj emócie. Slzy sa tlačili viacerým do očí. Bratia si stískali zdravé ruky. Objímali sa. Začali aj vysvetľovať, čo sa komu stalo. Primár opäť telefonoval na operačný sál. Položil telefón a oznámil, že o pätnásť minút môžeme začať.
Laco, bude dobré, keď zavoláte pani Novákovú dovnútra. Ale šetrne. Nech opäť neskolabuje.
Áno pán primár.

Naďa už pila asi štvrtú kávu z automatu. Petrík vybehol z miestnosti s ďalším obväzom. Začal jej omotávať ruku.
Mami, hádaj, koho priviezli ujovia v červenom.
Koho?
Hádaj, hádaj.
Pani Nováková poďte, pán primár sa chce s vami porozprávať.
Potom mi to povieš.
Mami!
Potom, dobre?
S tebou nie je zábava, strýka Paľa.- povedal smutne Petrík.
Naďa sa zastavila. Jej pohľad vravel za všetko. Sanitár dobre prečítal ďalší pohyb. Rozbehol sa k nej. Chytil ju v poslednej chvíli. Vzal do rúk a priniesol do ambulancie. Položil ju na prázdne lehátko a zdvihol nohy. Začala sa preberať.
Laco, povedal som šetrne. – povedal prísne primár.
Pani Nováková, toto nám nesmiete robiť. Veď vy nám pridávate robotu. Váš manžel aj švagor sú v poriadku. Dnes ich zoperujeme a za pár týždňov sú doma.
Máte tri minúty a ten, no ten prvý – premýšľal ako sa volá – Peter Novák, váš manžel môže ísť na sál. Primár sa otočil a vydal sa smerom k dverám z ambulancie. Zazvonil telefón. Bol to hovor zvonku. Mimo nemocnice. S rukou na kľučke počkal, čo sa bude diať. Sestrička zdvihla slúchadlo.
Traumatológia pohotovosť, prosím.
Záchranná služba, vezieme vám polytrauma.
Čože?
Vezieme vám polytrauma. – dispečerka ukončila hovor.
Kto volal? – opýtal sa primár.
Záchranka. – odpovedala sestra. Vezú nám polytrauma.
Do pekla, čo sa tam vonku deje?
Je mínus päť – odvetila Naďa.