-
autor:: neab
rubrika:: poezia
pozri som modrým anjelom pretože miluješ modrú farbu a modré správanie
keď vidím padať listy zo stromu je to vždy kafkovským spôsobom
s hlavou vtáka a krokodíla sa nedá utekať prístavom
vykladám svoje náklady aby si moje lode oddýchli
nedávam veciam mená aby sa nestali dôležitými
nedávam pripisujem veciam váhu aby sa nestali živými
milujem zelenú farbu absintu
počujem tancujúcu černošku spievať že je pre ňu každý deň plný plný mrakov pre ktoré nevidí oblohu
dal som svojim nasledujúcim hodinám podobu dvoch bielych línií
prebudia moje sliznice
v podobe kŕdľa vtákov odletím opíšem na nebi veľký kruh v podobe dvadsiatich čiernych vtákov
a keď sa všetci títo jedinci zas zletia do tvojej bielej postele nakreslím si žili na miesta kde pred tým neboli aby som mal viac miesta pre krv čo tečie pre teba
už iba zopár mesiacov a začnem tretiu dekádu
za číslo 2si tvoje meno napíšem nech všetci vidia moje prívlastky
v mojej hlave znie tisíc rozprávok
myslím si že láska potrebuje skôr slabú pamäť ako zmysle pre spravodlivosť
založení na na neustálej krivde
boh ochraňuj kráľovnú
podniknem asi dlhú cestu na slnko kde som sa narodil a kam sa raz aj tak navrátim
pretože žiaden druh lásky nie je horší ako iný
lou reed vraví že billy vraví že slová správny a nesprávny sú mŕtve
sú ľudia ktorí majú svetlé včerajšky chcem aby sa to zajtra prihodilo aj mne
na nové modré začiatky týždňa
na nové zelené konce a nudu v nedeľu
v mysli som tisíckrát zabil tvoje rybičky
myslím že tvoja nevedomosť je tým prečo ti na mne stále záleží
verím tomu že som uvidel svetlo nahé a rozvláčne
videl som ho na svojich rukách
videl som biele teplo v podobe hudby a jeho biele útroby
odmeny nie sú horšie ako akýkoľvek trest
tu ma máš znova prichádzam modrý a plný nadšenia
snáď ťa to poteší byť zase na chvíľu milovaný
tu prichádza deň a jeho vlny prichádza všetkými škárami
spenené divoké hodiny večne hladné večne neuspokojené
tu prichádza trvanie rozlieva svoje časti okolo
umyť si oči v trvaní
potešiť jazyk zdaním
uspokojiť oči prísľubmi
pozorujú nás hory a oblaky
až ma raz zvedú diaľky a obzory
to bude strašná nevera
zotri mi prosím z líc tú krv je taká sladká tak veľmi pokúša
keď vidím padať listy zo stromu je to vždy kafkovským spôsobom
s hlavou vtáka a krokodíla sa nedá utekať prístavom
vykladám svoje náklady aby si moje lode oddýchli
nedávam veciam mená aby sa nestali dôležitými
nedávam pripisujem veciam váhu aby sa nestali živými
milujem zelenú farbu absintu
počujem tancujúcu černošku spievať že je pre ňu každý deň plný plný mrakov pre ktoré nevidí oblohu
dal som svojim nasledujúcim hodinám podobu dvoch bielych línií
prebudia moje sliznice
v podobe kŕdľa vtákov odletím opíšem na nebi veľký kruh v podobe dvadsiatich čiernych vtákov
a keď sa všetci títo jedinci zas zletia do tvojej bielej postele nakreslím si žili na miesta kde pred tým neboli aby som mal viac miesta pre krv čo tečie pre teba
už iba zopár mesiacov a začnem tretiu dekádu
za číslo 2si tvoje meno napíšem nech všetci vidia moje prívlastky
v mojej hlave znie tisíc rozprávok
myslím si že láska potrebuje skôr slabú pamäť ako zmysle pre spravodlivosť
založení na na neustálej krivde
boh ochraňuj kráľovnú
podniknem asi dlhú cestu na slnko kde som sa narodil a kam sa raz aj tak navrátim
pretože žiaden druh lásky nie je horší ako iný
lou reed vraví že billy vraví že slová správny a nesprávny sú mŕtve
sú ľudia ktorí majú svetlé včerajšky chcem aby sa to zajtra prihodilo aj mne
na nové modré začiatky týždňa
na nové zelené konce a nudu v nedeľu
v mysli som tisíckrát zabil tvoje rybičky
myslím že tvoja nevedomosť je tým prečo ti na mne stále záleží
verím tomu že som uvidel svetlo nahé a rozvláčne
videl som ho na svojich rukách
videl som biele teplo v podobe hudby a jeho biele útroby
odmeny nie sú horšie ako akýkoľvek trest
tu ma máš znova prichádzam modrý a plný nadšenia
snáď ťa to poteší byť zase na chvíľu milovaný
tu prichádza deň a jeho vlny prichádza všetkými škárami
spenené divoké hodiny večne hladné večne neuspokojené
tu prichádza trvanie rozlieva svoje časti okolo
umyť si oči v trvaní
potešiť jazyk zdaním
uspokojiť oči prísľubmi
pozorujú nás hory a oblaky
až ma raz zvedú diaľky a obzory
to bude strašná nevera
zotri mi prosím z líc tú krv je taká sladká tak veľmi pokúša
napísanísané:: 25.2.2007
prečítalo:: 1212 ludí