k6.sk - literárny server

B. zaklopal na dvere domu, v ktorom býval jeho kamarát.
- Kto je? – znela otázka spoza dverí.
- To som ja, pani A.-ová.
Dvere sa otvorili a spoza nich vykukla milá pani, matka B.-ovho priateľa. Spýtala sa s radostným úsmevom obyvateľov doby: - Chceš sa s A.-om hrať?
- Áno.
- Pošlem ho dolu.
Už o chvíľu zišiel A. dolu schodmi a pozdravil svojho dlhoročného priateľa. Opýtal sa ho: - Máš peniaze na Hru? – s nedočkavým výrazom v očiach.
- Samozrejme.
- Tak poďme... Ahoj, mami!
- Dovidenia, pani A.-ová.
- Ahoj, chlapci, a dobre sa zabavte!

A.-ova pravačka vyrazila dopredu a udrela do B.-ovej brady.
B.-a odhodilo dozadu a navyše v ústach zacítil, akoby mu A. vybil niektorí zub, či prinajmenšom kus z neho.
A. útočil ďalej.
Vpád ľavačkou zboku do B.-ovej hlavy a už o okamžik nato mu uštedril silný úder pravačkou kolmo do nosa.
B. sa zrútil na zem.
A. prišiel bližšie k nemu. Chystal sa ho kopnúť do rozkroku, no B. ho predbehol. Jeho noha vyletela obdivuhodnou rýchlosťou dohora a zasiahla A.-a rovno medzi nohy. A sa tam chytil a v ukrutných bolestiach ustúpil dozadu.
B. zatiaľ vstal.
- Toto si nemal. Zato ťa rozbijem, - vyhrážal sa A.
- Tak poď, ty hovno! – dráždil ho B.
A. zaútočil. Spravil rýchly výpad vpred a z otočky mieril kop zboku na B.-ovu hlavu. Ten sa ale včas zohol a bleskovým úderom ruky vpred udrel A.-a. Znovu to bol čistý zásah do genitálií.
A.- spadol a B. mu okamžite daroval tvrdý kopanec do rebier.
Ozvali sa práskavé zvuky.
B. sa znovu chystal svojho súpera kopnúť, no ten sa s neuveriteľnou ľahkosťou vymrštil na nohy a odbehol A.-ovi za chrbát.
B. sa otočil práve včas, aby stihol ľavačkou vykryť útok A.-ovej pravačky na svoj nos.
Ale proti kopancu do svojho kolena B. nespravil nič. A.-ov spodok chodidla narazil na B.-ove koleno a znova sa ozvali tie isté zvuky praskania kostí, čo pred chvíľou.
B. sa viac neudržal na ľavej nohe, stala sa mu úplne nefunkčnou.
Spadol.
A. odišiel preč, vzal stoličku.
B. sa musel spoľahnúť na fungujúcu pravú nohu. Nachádzal sa v podrepe a mal prichystaný najbližší krok.
Keď sa k nemu A. dostatočne priblížil, B. vyskočil a súperovi daroval prvotriedne vykonaný ultimateový úder. Najprv päsťou do jednej strany úst a keď šiel s rukou späť, lakťom z druhej strany úst. Hneď po tomto vydarenom údere však dopadol na zem, pravá noha sa mu podlomila a spadol do ležiacej polohy.
A. si otriasol hlavu, aby sa aspoň trochu zbavil bolesti z dvojitého úderu.
Prišiel bližšie k ležiacemu B.-ovi a zdvihol nad hlavu stoličku. Už-už by ju bol rozbil na B.-ovi, keby sa neozval hlas, ktorý nepatril ani jednému z nich.
- Koniec, chlapci, - povedal znudene a zvláštne nezúčastnene.
A. nemohol namietať, také boli pravidlá.
- Dajte si dole prilby a úbory, - vyzval ich ten hlas.
Obaja, A. aj B., nachádzajúci sa v susedných hráčskych komorách, sa zhodne začali vyzliekať. Najprv si dali dole prilbu. Tá v ich hre slúžila jednak ako trojrozmerná priemetňa obrazu, taktiež ako prenosca zvukov medzi dvoma susednými komorami navzájom a tiež spracovala aj pohyby hráča. V neposlednom rade preniesla informáciu na ultraľahký úbor, ktorý hráčovi spôsoboval reálnu bolesť bez dlhodobých následkov.
Ako sa hra skončila, bolesti prestali existovať. V skutočnosti sa ani jednému z hráčov nič nestalo, obaja odchádzali úplne zdraví, bez rozbitých zubov, rebier a kolena. A.-ove prirodzenie tiež neutrpelo žiadnu ujmu, nachádzalo sa v absolútnom poriadku.
Vyšli z komôr takmer naraz, prilby a úbory nechali vnútri. Obaja sa usmievali.
- Ďalšia dvojica, - ozval sa znudený hlas.
Na perách im neprestal pohrávať šibalský úsmev ani ako šli domov. Cestou sa rozprávali.
- Dnes to bolo super, - nadhodil B.
- Mal si šťastie, že hra netrvala o chvíľu dlhšie, rozbil by som o teba tú stoličku.
- Všetko som to mal presne vypočítané, - obhajoval sa B.
- To určite... – neveril A.
- Skočím k rodičom po ďalšie peniaze a zahráme si ešte raz. Potom sa uvidí, kto je lepší.
- Super, - uzavrel A.